6 telesných čŕt, ktoré dedíme po otcovi

Približne rovnaký podiel DNA dedíme po matke aj po otcovi, čo však neznamená, že každý z rodičov odovzdá dieťaťu také isté množstvo predispozícií na fyzický vzhľad alebo genetickú výbavu. Výskumy dokonca dokazujú, že sme o 60 percent náchylnejší zdediť „aktívne“ gény po otcovi, za čo vďačíme evolúcii.

Niektoré faktory dedíme po mamách, iné po otcoch. Existuje však veľká pravdepodobnosť, že nasledovných 6 prvkov si prevezmete práve od otca.

1. Výška

O telesnej výške človeka rozhoduje najmenej 700 genetických variácií, ktoré dedíme po oboch rodičoch. Gény rozhodujúce o výške ale u oboch rodičov fungujú inak. „Výškové“ gény pochádzajúce od otca u dieťaťa stimulujú rast, a tak výraznejšie prispievajú k zvyšovaniu telesnej výšky dieťaťa.

V tejto súvislosti hrajú rozhodujúcu rolu dva gény – inzulínu podobný rastový faktor 1 (IGF-1), ktorý dedíme po otcovi a káže nám rásť, a inzulínu podobný rastový faktor 2 receptor (IGF-2R) od mamy, ktorý oslabuje účinky toho druhého.

2. Krivé zuby

Páry, v rámci ktorých má muž problémy so zdravím ústnej dutiny, sa často stretávajú s dentálnymi ťažkosťami aj u svojho dieťaťa. Po otcovi častejšie dedíme aj také nepríjemnosti, ako sú zubné kazy, nepravidelné rozmiestnenie zubov či problémy s ďasnami.

3. Pohlavie

O tom, či sa vám narodí chlapček alebo dievčatko, rozhoduje vždy muž. Matky totiž svojmu dieťaťu odovzdávajú chromozóm X, ktorý je jediný, ktorým disponujú. Otcovia však deťom náhodne predávajú chromozómy X aj Y, ktoré nakoniec rozhodnú aj o pohlaví dieťaťa v závislosti od toho, ktorý v jeho organizme prevládne.

4. Jamky v lícach

Mnohé kultúry považujú jamky v lícach za znak krásy a atraktívnosti. Vedci ich naproti tomu opisujú ako nedostatok, ktorý vzniká kvôli skráteným svalom tváre. Ide o dominantnú genetickú črtu, ktorá sa najčastejšie dedí po otcovi.

5. Odtlačky prstov

Na svete by ste márne hľadali dvoch ľudí s rovnakými odtlačkami prstov. Napriek tomu sa dá povedať, že odtlačky bábätka sa viac podobajú na tie otcove než mamine. Vzor, ktorý na nich môžete pozorovať, sa totiž najčastejšie dedí práve po otcoch.

6. Kýchanie

Každý z nás pozná aspoň jedného človeka, ktorý sa pri pohľade do slnka nekontrolovateľne rozkýcha. Táto rarita sa zvykne označovať aj ako „hapčí syndróm“ alebo „syndróm ACHOO“ (z anglického Autosomal Dominant Compelling Helioopthalmic Outburst), pričom málokto vie, že jeho pôvod treba hľadať v genetike. Väčšinou sa opäť dedí po otcovi.