Policajná akcia v Moldave sa môže dostať až na európsky súd

Nevylučujú to zástupcovia mimovládnej organizácie ETP Slovensko - Centrum pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorí s Rómami z osady na Budulovskej ulici roky pracujú a nevylučuje to ani právna zástupkyňa jedného z poškodených Vanda Durbáková, ktorá pôsobí v Poradni pre občianske a ľudské práva.

Doterajšie vyšetrovanie akcie zatiaľ podľa nich nenasvedčuje tomu, že by zainteresované orgány konali nezávisle.

Poradňa pre občianske a ľudské práva zastupuje jedného z poškodených obyvateľov moldavskej osady. Ešte 17. júla v jeho mene podávala trestné oznámenie. V septembri Durbákovej ako právnej zástupkyni poškodeného doručili uznesenie vyšetrovateľa. Ten trestné oznámenie odmietol, keďže nevidel dôvod na začatie trestného stíhania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala Durbáková sťažnosť. "Podľa môjho názoru vyšetrovateľ podané trestné oznámenie nedostatočne preskúmal, nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, napríklad výsluch poškodeného a ani ním navrhovaných svedkov, nepreskúmal ani možný rasový motív konania polície," napísala v reakcii pre agentúru SITA právnička. Ako doplnila, vyšetrovateľ podľa nej rozhodol predčasne a bez náležitého objasnenia veci. O sťažnosti teraz bude rozhodovať prokuratúra.

Vyšetrovateľ porušil medzinárodné zmluvy

Existujú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré stanovujú štandardy pre vyšetrovanie takýchto prípadov. Durbáková na ne v sťažnosti poukazuje. "Doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní vrátane postupu vyšetrovateľa je podľa nášho názoru porušenie týchto požiadaviek kladených medzinárodnými zmluvami na ochranu ľudských práv a judikatúrou medzinárodných inštitúcií, ktoré sú pre Slovenskú republiku právne záväzné," konštatuje Durbáková s tým, že verí, že prokuratúra tieto argumenty zohľadní a rozhodnutie vyšetrovateľa ako nezákonné zruší. "Veríme, že klientovi sa dostane spravodlivosti už na domácej pôde a nebude nútený sa obracať na medzinárodné inštitúcie ako napríklad ESĽP v Štrasburgu," dodáva právnička.

Poškodený v trestnom oznámení tiež požadoval, aby ho neprešetrovala košická inšpekcia, pretože má pochybnosti o jej nestrannosti a objektivite. Aj túto jeho požiadavku zamietli a vecou sa zaoberal vyšetrovateľ inšpekčného oddelenia v Košiciach. Durbáková vysvetľuje, že aj ESĽP požaduje, aby osoby konajúce v takýchto prípadoch neboli závislé. Nielen z hľadiska hierarchických a inštitucionálnych väzieb, ale tiež z praktického hľadiska. "Vyšetrovanie musí vzbudzovať zdanie nezávislosti, čomu však v tejto veci tak nie je," vysvetľuje Durbáková.

V Česku sa zaoberali podobným prípadom

Otázkou nezávislosti sa zaoberala aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Skonštatovala, že ministerstvo vnútra a ani jeho inšpekcia nespĺňajú požiadavku nezávislosti na posúdenie policajnej akcie v Moldave nad Bodvou. Sama pri tej príležitosti upozornila, že ak by sa niektorá z dotknutých osôb z moldavskej osady Budulov obrátila na ESĽP, nedá sa vylúčiť, že by súd sťažnosť posúdil podobne ako v prípade Eremiášová a Pechová proti Českej republike.

ESĽP v tejto kauze konštatoval, že vtedajšia česká inšpekcia ministra vnútra nenapĺňala požiadavky nezávislosti v posudzovaní údajnej samovraždy chyteného V. P.

Ako ombudsmanka doplnila, inšpekcia ministerstva vnútra má v súčasnosti porovnateľné postavenie, ako mala Inšpekcia polície v Českej republike v čase, keď súd v Štrasburgu rozhodoval v spomínanom českom prípade. Európsky súd vo februári minulého roka rozhodol, že české orgány nepostupovali správne pri vyšetrovaní smrti Róma, ktorý v roku 2002 údajne sám vyskočil z okna brnianskej policajnej stanice. Incident sa stal v roku 2002 po tom, ako ho polícia zadržala a obvinila z porušovania domovej slobody a krádeže.

Jeho partnerka spochybnila tvrdenia, že by chcel spáchať samovraždu. Čakali totiž dieťa. Spolu s bratom zosnulého podali na inšpekciu trestné oznámenie na policajtov, ktorí v čase tragédie slúžili na stanici. Brat mŕtveho tvrdil, že V. P. "bol zrejme z okna vyhodený." Podobne ako v moldavskom prípade, česká inšpekcia oznámenie sťažovateľky odložila, pretože podľa nej neexistoval dôvod pre podozrenie z toho, že by sa trestného činu dopustil niektorý z policajtov.

Napokon právnik spolupracujúci s odbornou organizáciou Via Iuris Peter Wilfling upozorňuje na ďalšiu z možností, ako sa vyšetrovanie moldavskej pátracej akcie môže vyvinúť. Poškodení z Moldavy nad Bodvou môžu podať žalobu na postup polície a môžu sa domáhať odškodnenia za porušenie ich práv. Novela zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci však stanovuje, že ak štátny orgán spôsobí občanovi nemajetkovú ujmu na jeho právach, občan bude môcť od štátu vysúdiť odškodnenie maximálne vo výške 16 885 eur. Wilfling dopĺňa, že tá môže byť príliš malá na odškodnenie porušení práv občanov. Preto môže ESĽP rozhodnúť, že slovenský zákon je v rozpore s Dohovorom o ľudských právach a neumožňuje priznať dostatočné odškodnenie. Ak by Európsky súd rozhodol, že práva sťažovateľov boli porušené, mohol by im sám priznať odškodnenie alebo by sa musel obnoviť súdny proces na vnútroštátnych súdoch.