Čo presne sa deje počas asistovanej samovraždy? Prehovoril vedúci švajčiarskej kliniky

Asistovaná samovražda je v spoločnosti ešte aj v roku 2022 tabu. Dodnes je povolená len v niekoľkých európskych krajinách, vrátane Belgicka, Luxemburska, Holandska a asi najznámejšieho Švajčiarska. Obyvatelia mnohých ďalších krajín sa však dožadujú jej schválenia.

V krajinách, ktoré povoľujú asistovanú samovraždu, zákrok prebieha za pomoci organizácie, ktorá zastrešuje jeho vykonanie. Pacientom pridelia „spoločníka“, ktorý sa postará o ich potreby v čase posledných dní, pomáha im plánovať dátum úmrtia a s tým súvisiace úkony a nakúpiť usmrcujúce látky.

Švajčiarsku organizáciu Exit založili v roku 1982 a dodnes pomáha smrteľne chorým pacientom nájsť večný odpočinok. Sčasti ju financujú jej členovia – v súčasnosti ich je okolo 135 tisíc – ktorí za členstvo ročne platia 40 eur. Iné organizácie si zas žiadajú jednorazový poplatok za vykonanie zákroku.

O členstvo v Exite môžu požiadať len občania Švajčiarska. V prípade schválenia im organizácia preplatí všetky náklady súvisiace s prípadnou eutanáziou a poskytne im právnu pomoc. Eutanázia sa pritom poskytuje len pacientom so „smrteľným ochorením, subjektívne neznesiteľnými bolesťami a s ťažkým znevýhodnením“.

Magazín Vice oslovil jedného z vedúcich organizácie Exit Jeana-Jacquesa Bisea, ktorý priblížil chod kliniky poskytujúcej asistovanú samovraždu a priebeh zákroku.

• Aký je rozdiel medzi asistovanou samovraždou a eutanáziou?

Asistovanú samovraždu vykonáva sám pacient. Môže si sám vybrať smrtiacu látku. Ak ju nie je schopný vypiť, pripojíme mu infúziu, ktorú si sám spustí. Zatiaľ sme sa nestretli s prípadom, keď by bol pacient celkom imobilný, ale ak by na to prišlo, našli by sme spôsob, ako to vykonať – napríklad pomocou signálu zažmurkaním. Naproti tomu eutanáziu vykonáva druhá osoba.

• Čo nasleduje po tom, ako sa niekto rozhodne pre asistovanú samovraždu?

Najprv jeden z našich lekárskych špecialistov zhodnotí jeho stav, a či spĺňa kritériá na asistovanú samovraždu. Pacient musí trpieť závažnou medicínskou diagnózou alebo byť v terminálnom štádiu ochorenia.

Ak pacient spĺňa podmienky, vyberieme dátum. Väčšina ľudí netuší, kedy umrie, no tu ide o jedinečný prípad. V deň zákroku sa pacienta hneď ráno ešte raz opýtame, či je stále rozhodnutý podstúpiť asistovanú samovraždu. Ak si to rozmyslí, zastavíme celý proces. Našou prácou je nakoniec pomáhať ľuďom, a nie nútiť ich.

Ak je odhodlaný pokračovať, podáme mu lieky proti vracaniu, pretože smrtiaca látka, ktorú musia vypiť – pentobarbital, je extrémne horká. Po podaní pätnástich gramov látky pacient začína zívať a pokojne zaspí. Po asi dvadsiatich minútach ho lekár môže vyhlásiť za mŕtveho. Potom kontaktujeme políciu a pohrebnú službu.

• Koľkým ľuďom pomohol Exit zomrieť?

Minulý rok (2021 – poz. red.) sme pomohli 369 ľuďom. Šlo o 223 žien a 146 mužov. Pomohli sme aj štyrom párom spoločne odísť na druhý svet. S týmto trendom sa stretávame čoraz častejšie.

• Prečo si myslíte, že čoraz viac párov túži po spoločnom odchode?

Hovoríme o starších ľuďoch, ktorí spolu prežili desiatky rokov a želajú si zomrieť v rovnakej chvíli. Jeden z nich často trpí ťažkým ochorením alebo má ochorenie, ktoré mu znemožňuje dôstojný život. Posledný pár, ktorý sme takto odprevadili, spolu strávil 65 rokov. Nevedeli si predstaviť život jeden bez druhého.

• Ako ste sa k tejto práci dostali?

Bol som svedkom dvoch úmrtí vo vlastnej rodine. V prvom prípade išlo o veľmi bolestivú situáciu. Daná osoba nemala na výber a veľmi trpela. Niesol som to veľmi ťažko. V druhom prípade došlo k úmrtiu počas opatery naozaj starostlivého lekára. Nesprostredkoval nám síce celkovú eutanáziu, ale pomohol so zmiernením príznakov u pacienta, napríklad pomocou morfínu, vďaka čomu to bolo rýchlejšie a menej bolestivé. Pamätám sa, ako som si vtedy povedal, že keď raz príde môj čas, chcel by som odchádzať po boku takého starostlivého človeka.

• Spomeniete si na nejaké výnimočné úmrtia?

Pamätám si na jeden prípad, keď zomierajúcu babku prišli navštíviť vnúčatá. Predtým, ako vypila pentobarbital, jej čítali básničky. Ako zaspávala, vnúčik jej hral na husle. Na tento moment nikdy nezabudnem, bol taký dôstojný, taký emotívny.

• Vyslovujú pacienti na smrteľnej posteli svoje posledné slová?

Povedal by som, že najčastejšie počujeme „konečne“. Garantujem vám, že po toľkom utrpení už život nie je tým, čím býval. Pre týchto ľudí je smrť často úľavou, cítia sa oslobodene.