Zmeny v mozgu spojené s autizmom možno pozorovať už počas vývoja v maternici

Skenovanie mozgu detí v maternici môže odhaliť, či je u dieťaťa riziko autizmu neskôr v živote. Malá štúdia 39 plodov zistila, že v 25. týždni tehotenstva vyzerali určité oblasti mozgu u detí, ktorým bol neskôr diagnostikovaný autizmus, odlišne v porovnaní s tými, ktorým tento stav diagnostikovaný nebol.

Prenatálne vyšetrenia magnetickou rezonanciou ukázali, že ostrovčekový lalok – ktorý môže hrať úlohu pri vnímaní, sociálnom správaní a rozhodovaní – mal väčší objem u bábätiek, ktorým sa neskôr diagnostikoval autizmus, v porovnaní s ostrovčekovými lalokmi u detí, ktoré nemali diagnostikovaný autizmus.

Deti v skupine s autizmom mali tiež väčší objem v oblasti mozgu zvanej amygdala. Štúdia sa pridáva k rastúcemu počtu dôkazov, že chorobné procesy spojené s autizmom sa môžu začať v ranom štádiu vývoja.

Na potvrdenie zistení, ktoré boli prezentované na stretnutí Experimental Biology 2022 vo Philadelphii, je však potrebný ďalší výskum. Štúdia zatiaľ nebola publikovaná v odbornom časopise.

Porucha autistického spektra ovplyvňuje spôsob, akým osoba komunikuje, spoločensky interaguje, učí sa a správa. Včasná detekcia a liečba autizmu môže výrazne zlepšiť výsledky pacientov. V súčasnosti je však autizmus možné spoľahlivo diagnostikovať najskôr vo veku 18 mesiacov.

Predchádzajúce štúdie zistili odlišnosti v mozgu u dojčiat, u ktorých sa rozvíja autizmus. Napríklad štúdia publikovaná v The American Journal of Psychiatry zistila, že amygdala môže rásť príliš rýchlo u detí vo veku od 6 do 12 mesiacov pred diagnózou autizmu.

V novej štúdii vedci skúmali, či prenatálne skenovanie mozgu môže pomôcť odhaliť potenciálne markery autizmu ešte pred narodením. Analyzovali 39 MRI skenov mozgu, ktoré boli vykonané v Bostonskej detskej nemocnici. Skenovanie magnetickou rezonanciou bolo pôvodne vykonané, pretože na základe výsledkov ultrazvuku sa predpokladalo, že plody majú vývojovú poruchu, ale ultrazvuky nestačili na potvrdenie diagnózy.

Spomedzi týchto pacientov bolo u deviatich detí neskôr diagnostikovaný autizmus a 20 detí malo typický vývoj. Desať z detí nemalo autizmus, ale malo iné zdravotné ťažkosti, ako sú vývojové poruchy ovplyvňujúce kardiovaskulárny systém. Skenovanie magnetickou rezonanciou bolo analyzované retrospektívne, teda po diagnóze detí.

Výskumníci použili metódu počítačového programovania na segmentáciu skenov mozgu do rôznych oblastí a potom porovnali segmentované oblasti medzi rôznymi skupinami.

Najväčšie rozdiely našli v ostrovčekovom laloku s výrazne väčšími objemami v skupine autistov v porovnaní s ostatnými skupinami.

Nová štúdia je síce malá a zistenia si vyžadujú replikáciu, ale jej výsledky sú v súlade s inými štúdiami o rôznych prenatálnych rozdieloch spojených s autizmom. Napríklad štúdia publikovaná v časopise Brain, ktorá skúmala prenatálne ultrazvukové vyšetrenia, zistila, že deti, u ktorých sa vyvinul autizmus, mali oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať na ultrazvuku anomálie v srdci, obličkách a hlave, v porovnaní s deťmi, ktoré nemali autizmus.

Rozdiely však nemusia byť špecifické pre ASD a boli hlásené aj u jedincov s inými psychiatrickými poruchami, vrátane bipolárnej poruchy. Preto by bol potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, do akej miery je toto zistenie špecifické pre autizmus.