Toto je prekvapivý dôvod, prečo dlhoroční fajčiari nedostanú rakovinu pľúc

Zatiaľ čo fajčenie cigariet je v drvivej väčšine hlavnou príčinou rakoviny pľúc, vedci sa pokúsili objasniť, prečo sa táto choroba nerozvinie u všetkých dlhoročných fajčiarov.

Výsledky štúdie publikovanej v časopise Nature Genetics naznačujú, že u niektorých fajčiarov sa vyvinuli robustné mechanizmy, ktoré ich chránia pred rakovinou pľúc obmedzením génových mutácií.

V podstate po fajčení veľkého množstva cigariet po mnoho rokov sa telá niektorých ľudí môžu skutočne prispôsobiť, aby zabránili rakovine buniek pľúc.

Je však dôležité poznamenať že fajčenie nespôsobuje len rakovinu pľúc. Je tiež spojené s rakovinou úst, pažeráka, hrdla, močového mechúra, obličiek, pečene, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka a krčka maternice. Ale v tomto prípade vedci skúmali iba genetickú ochranu proti rakovine pľúc.

Tieto zistenia vedcov z Albert Einstein College of Medicine v New Yorku, by mohli pomôcť identifikovať fajčiarov, ktorí čelia zvýšenému riziku ochorenia, a preto si vyžadujú dôkladné sledovanie.

„Môže sa to ukázať ako dôležitý krok smerom k prevencii a včasnej detekcii rizika rakoviny pľúc a odklonu od súčasného úsilia potrebného na boj s neskorým štádiom choroby, kde vzniká väčšina zdravotných výdavkov a utrpenia,“ povedal Simon Spivack, spoluautor štúdie.

Dlho sa predpokladalo, že fajčenie vedie k rakovine pľúc spúšťaním mutácií DNA v normálnych pľúcnych bunkách. Táto štúdia dokazuje, že je to tak „presným kvantifikovaním mutácií v normálnych bunkách“.

Predtým boli metódy sekvenovania celého genómu s jednou bunkou náchylné na chyby, ktoré bolo ťažké odlíšiť od skutočných mutácií. To je vážna chyba pri analýze buniek obsahujúcich zriedkavé a náhodné mutácie.

Spoluautor štúdie doktor Vijg opísal, ako tento problém prekonali vyvinutím vylepšenej metódy na sekvenovanie celých genómov jednotlivých buniek. Vijg vyriešil tento problém vyvinutím novej sekvenčnej techniky nazývanej single-cell multidisplacement amplification (SCMDA), ktorá zohľadňuje a znižuje chyby sekvenovania.

Výskumníci použili túto techniku ​​na porovnanie mutácií v normálnych pľúcnych bunkách od dvoch typov ľudí: 14 nefajčiarov vo veku 11 až 86 rokov a 19 fajčiarov vo veku 44 až 81 rokov, ktorí fajčili maximálne škatuľku cigariet denne.

Pľúcne bunky boli odobraté od pacientov, ktorí podstupovali bronchoskopiu na diagnostické testy nesúvisiace s rakovinou. Tieto bunky prežívajú roky, dokonca desaťročia, a tak môžu akumulovať mutácie s vekom aj fajčením.

Vedci zistili, že v pľúcnych bunkách nefajčiarov sa počas starnutia nahromadili mutácie. V pľúcnych bunkách fajčiarov sa našlo podstatne viac mutácií. Spivack vysvetlil:

"Toto experimentálne potvrdzuje, že fajčenie zvyšuje riziko rakoviny pľúc zvýšením frekvencie mutácií, ako sa predtým predpokladalo. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo tak málo nefajčiarov dostane rakovinu pľúc, zatiaľ čo 10 % až 20 % celoživotných fajčiarov áno.

Štúdia tiež zistila, že počet bunkových mutácií zistených v pľúcnych bunkách sa zvýšil s počtom rokov fajčenia, čím sa zvýšilo aj riziko rakoviny pľúc. Je však zaujímavé, že nárast bunkových mutácií sa zastavil po 23 rokoch expozície. Spivack dodal:

„Najťažší fajčiari nemali najvyššiu mutačnú záťaž. Naše údaje naznačujú, že títo jedinci mohli prežiť tak dlho aj napriek silnému fajčeniu, pretože sa im podarilo potlačiť ďalšiu akumuláciu mutácií.“

Výskumníci si myslia, že to bolo preto, že títo ľudia mali silné systémy na opravu poškodenia DNA alebo detoxikáciu cigaretového dymu. Tieto zistenia viedli k novému smerovaniu výskumu na meranie schopnosti ľudí opraviť alebo detoxikovať DNA, čo by mohlo ponúknuť nový spôsob hodnotenia rizika rakoviny pľúc.