Jubilantka Zuzana Kronerová: Očarúva ma magnetizmus divadelného predstavenia

Na otázku TASR, aký prínos vidí vo svojom povolaní odpovedala: "Herectvo je ako každý druh umenia - možnosť komunikovať nejakú tému, vyjadriť sa k tomu, čo sa deje v nás a okolo nás. Samozrejme, herec musí ovládať aj remeslo, teda mať dobrú pamäť, hlas, reč a chuť stále sa zdokonaľovať. Mňa najviac očarúva magnetizmus, ktorý vzniká pri divadelnom predstavení, keď sú spolu v tom istom priestore a čase živí herci so svojím publikom."

Obľúbená herečka Zuzana Kronerová má v nedeľu 17. apríla 70 rokov.

Zuzana Kronerová sa narodila 17. apríla 1952 v Martine do rodiny hercov Jozefa Kronera a Terézie, rodenej Hurbanovej. Pôvodne chcela študovať jazyky alebo dramaturgiu, no napokon sa rozhodla pre herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy v roku 1974 získala angažmán v Divadle pre deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika) v Trnave. V rokoch 1979 – 1987 pôsobila na bratislavskej Novej scéne a istý čas bola súčasťou Slovenského národného divadla. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa stala členkou Divadla Astorka Korzo '90 v Bratislave, s ktorým spolupracuje dodnes.

Pod režijným vedením Vladimíra Strniska sa na Novej scéne po boku Milana Kňažka predviedla ako Konstancia (Amadeus, 1982), tragický rozmer svojho herectva zvýraznila ako Varia (Višňový sad, 1984) a diváci si ju môžu pamätať aj ako zamilovanú sedliačku Maturinu z inscenácie Don Juan (1986). Najvýraznejšie postavy, ktoré stvárnila na pôde Astorky sú svojské matky. Despotickú Bernardu Albu zosobnila v predstavení Dom Bernardy Alby (1993), v role Matky v rovnomennej hre J. A. Pitínskeho (1997) presvedčivo a prostredníctvom grotesky zdôraznila tragikomiku stvárňovaného charakteru a za svoj výkon dostala cenu DOSKY (1997).

Výzvou pre herečku bola aj úloha Shirley Valentine (2004) z rovnomennej monodrámy, ktorú pôvodne naštudovala v rámci Divadla Černá labuť. O tejto úlohe prezradila: „Bolo to krásne dobrodružstvo s mojím režisérom číslo jedna Ivanom Balaďom. Mala som možnosť vyskúšať si okrem monológov aj šansónové spievanie a tanečné improvizácie, ohromne ma to bavilo a baví ma to doteraz, lebo túto vtipnú monodrámu Willyho Russella mám stále na repertoári (pozn. red. Štúdio A2 - Nové župné divadlo v Bratislave). A som šťastná, že táto inscenácia dodnes baví aj mojich divákov. Dokonca mi často hovoria, že postavy, o ktorých v hre rozprávam, na javisku priam vidia.“

Z ďalších známych inscenácii, v ktorých účinkovala možno spomenúť Tichý dom (2005), Pred odchodom na odpočinok (2006) či Jama deravá (2015). Na umeleckých projektoch spolupracovala so Stanislavom Štepkom v Radošinskom naivnom divadle, tiež s dvojicou Lasica – Satinský v divadle L+S. V pražskom Národnom divadle si zahrala v predstavení Markéta Lazarová (2002) a pravidelne vystupuje na českej divadelnej i filmovej scéne.

Pred kamerou sa herečka objavila so svojím otcom Jozefom Kronerom napríklad v televíznych filmoch Sváko Ragan (1976) či Mišo (1979), divákov si získala ako lesná brigádnička Zlatka v Nevere po slovensky (1980) pod režisérskym vedením Juraja Jakubiska. V úlohe Zuzy Javorovej sa predviedla v televíznej inscenácii Ženský zákon (1987). Vyhľadávaná je aj českými režisérmi. Bohdan Sláma ju obsadil do tragikomédie Divoké včely (2001). Za vedľajšiu postavu Lišajovej získala ocenenie Český lev. Účinkovala aj v ďalších snímkach tohto filmového tvorcu ako Štěstí (2005), Venkovský učitel (2008), Čtyři slunce (2012) či Bába z ledu (2017).

Posledný z menovaných filmov jej priniesol v poradí druhého Českého leva za postavu Hany, ktorá znovu objavuje rôzne životné výzvy. Na margo českého režiséra uviedla: „Mám rada všetky Slámove filmy, lebo Bohdan je aj skvelý scenárista. Bába z ledu bola pre mňa asi najväčšia výzva, ale nie kvôli otužovaniu. To mi naopak prinieslo významný benefit do života. Som šťastná, že sa film podaril a zožal ohlas nielen u nás, ale aj v zahraničí, napríklad na newyorskom festivale Tribeca a dokonca bol ako nominant za Česko v širšom výbere aj na Oscaroch. Ale páčia sa mi aj snímky Alice Nellis a Jana Hřebejka, s ktorými som tiež pracovala. Film Alice Nellis Mamas & Papas (2010) považujem za veľmi osobný a chytil ma za srdce.“

Bohatú filmografiu Kronerovej dopĺňajú snímky Pupendo (2003), Masaryk (2016) i Muž se zaječíma ušima (2020), pričom za posledný z uvedených filmov získala len pred pár dňami ocenenie Slnko v sieti.

Zuzana Kronerová je tiež držiteľkou Krištáľového krídla (2012) a Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2018).