Prieskum: Slováci označujú za najnebezpečnejšiu krajinu Rusko
Za najnebezpečnejšiu krajinu pre Slovensko pokladajú respondenti Rusko, jeho pozícia sa v očiach Slovákov zhoršila.
V porovnaní s obdobím po anexii Krymu v roku 2014 narástol podiel ľudí presvedčených, že Slovensko by malo stáť na strane Západu, teda Európskej únie a NATO. Vyplýva to z prieskumu "Ako sa máte, Slovensko?".
Na otázku o geopolitickej orientácii Slovenska v súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou odpovedalo 38,9 percenta respondentov, že Slovensko by malo „vždy“ alebo „skôr“ stáť na strane Západu, 45,7 percenta respondentov sa prikláňalo k odpovedi „usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom“ a 8,5 percenta odpovedalo, že Slovensko by „vždy“ či „skôr“ malo stáť na strane Ruska.
V porovnaní s podobným prieskumom v roku 2014 po Ruskej anexii Krymu sa nezmenil podiel respondentov, ktorí by Slovensko chceli geopoliticky orientovať na Rusko (na úrovni o niečo viac ako 8 percent). Narástol však podiel respondentov, ktorí by chceli, aby Slovensko stálo na strane Západu, a to z 25,8 percenta na 38,9 percenta. Mierne tiež poklesol podiel respondentov, ktorí by preferovali vyváženú pozíciu medzi Západom a Ruskom, z 50,2 percenta na 45,7 percenta.
Rusko je pre slovenských respondentov najnebezpečnejšou krajinou. Na prvé miesto v nebezpečnosti ho umiestnila viac ako polovica respondentov (50,4 percenta) a medzi nebezpečnými krajinami na prvom, druhom či treťom mieste ho uviedli dve tretiny respondentov (65,7 percenta). Druhou najnebezpečnejšou krajinou sú USA (na prvom miesto ich uviedlo 25,6 percenta respondentov) a treťou Ukrajina (na prvom mieste ju uviedlo 8,6 percenta respondentov).
Rusko bolo aj v minulých výskumoch vnímané ako pre Slovensko nebezpečná krajina, ale ešte v roku 1996 bolo ako o čosi nebezpečnejšie vnímané Maďarsko. V súčasnosti Maďarsko pokladá za hrozbu iba minimum Slovákov a, naopak, narástol podiel respondentov, ktorí označujú za hrozbu Rusko a USA. Ukrajina bola vnímaná v roku 2014 po anexii Krymu a bojoch so separatistickým republikami ako pre Slovensko nebezpečnejšia krajina než v súčasnosti.
"Zdá sa, že súčasná ruská agresia na Ukrajine spôsobila v slovenskej verejnej mienke omnoho výraznejší posun ako anexia Krymu v roku 2014. Rusko je v súčasnosti pokladané za pre Slovensko najnebezpečnejšiu krajinu a zároveň narástol podiel respondentov, ktorí si myslia, že Slovensko by malo geopoliticky patriť na Západ,“ komentoval Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Prieskum realizovali v období 31. marca až 7. apríla na vzorke 1000 ľudí. Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
PS a hnutie Slovensko vyzývajú Sakovú na prevod pozemkov vo Vajnoroch štátu
Opozičné PS vyzýva ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby svoje pozemky v bratislavských Vajnoroch, vedľa tých, na ktorých má byť vybudovaná nová národná nemocnica, previedla v prospech štátu.
Opozícia kritizuje, že zmena týkajúca sa povinnej materskej školy nerieši segregáciu
Progresívne Slovensko, hnutie Slovensko a Kresťanská únia kritizujú, že plánovaná zmena týkajúca sa povinnej materskej školy pre všetky deti od troch rokov nerieši segregáciu rómskych detí.
Vláda schválila návrh na zvýšenie platov zamestnancov v školstve
Zaviesť chce aj príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v závislosti od ich výkonu a kvality vykonávanej práce.
Samosprávy: Hrozí, že vláda presunie 400 miliónov eur do iných štátnych projektov
Samosprávy vyzvali vládu, aby nepresúvala financie z Programu Slovensko pre samosprávy do iných oblastí, a to v súvislosti s novými prioritami Európskej komisie vo využívaní eurofondov.
Systém ospravedlňovania vymeškaných hodín žiakov sa má zmeniť
Systém ospravedlňovania vymeškaných hodín žiakov základných a stredných škôl a detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie v materských školách, sa má zmeniť.
