Pltníci začali voziť ľudí na Váhu opäť v tradičnom jarnom termíne

Spustenie prevádzky okolo skál Margita a Besná a popod dva strečnianske hrady umožnilo podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti zrušenie pandemických opatrení.

Doplnil, že počas dvoch rokov pandémie ochorenia COVID-19 boli pltníci bez zahraničných klientov. „Boli sme odkázaní iba na Slovákov a občas sa objavili Česi. Slováci mali možnosť relaxu vo vnútrozemí, takže to dosť často využívali. A mnohí spoznali severozápadné Slovensko aj vďaka pltiam,“ povedal Albrecht s tým, že návštevnosť klesla minimálne o 30 percent v porovnaní s obdobím pred pandémiou.

Tradícia pltníctva sa viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh v Strečnianskom prielome. Obnovili ju v roku 1999 po šiestich desaťročiach. „Nebola to iba obživa, ale aj činnosť, ktorá Strečno zviditeľňovala odjakživa. Pretože na bájne bralá Margita a Besná, Domašínsky meander, dva hrady sa pltníci tešili. Ale sa toho aj obávali. Margita a Besná boli tak nebezpečné bralá, že sa im nedalo vyhnúť a skončilo sa to niekedy až tragicky,“ pripomenul Albrecht.

Kľúče od Váhu odovzdal pltníkom vodník Jurko, ktorého od roku 2005 stvárňuje Cyril Oberta. „Pltník musí mať chuť, záujem, elán a odvahu. Ak to má, tak môže ísť pltiť,“ podotkol sedemdesiatnik, ktorý už nie je aktívnym pltníkom.

Plavba sa začína na pltisku Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov, a trvá zhruba 50 minút. „Je tam veľa technických a historických zaujímavostí či prírodných krás. Po plavbe môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna - národnú kultúrnu pamiatku hrad Strečno, monument francúzskych partizánov či rozhľadňu,“ dodal Albrecht.

Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.