V dobe bronzovej u nás obetovali sošky, nie živé zvieratá
Ľudia v staršej dobe bronzovej na Slovensku prinášali ako obetu namiesto živých zvierat sošky zvierat zhotovené z hliny, ktorým oblamovali uši, rohy a končatiny, a to priamo vo svojich obydliach.
Zistil to tím archeológov pod vedením profesora Jozefa Bátoru z Univerzity Komenského v Bratislave.
Vedci odhalili, že v každom z obydlí zo staršej doby bronzovej (1700 – 1500 rokov pred n. l.) na starovekom sídlisku Rybník nad riekou Hron sa nachádzala minimálne jedna zvieracia plastika.
Za unikátnosť považujú, že obetné sošky boli priamo v obydliach, keďže doteraz sa na Slovensku a aj v strednej Európe našli podobné sošky iba mimo obydlí, v kultúrnych vrstvách.
Obetovalo sa odlamovaním
Nálezy svedčia o tom, že obetovanie oblámaním, respektíve rozlámaním sošiek sa robilo priamo v obydliach. Agentúru SITA o výsledkoch výskumu informovala vedúca Oddelenie vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského Andrea Földváryová.
Podľa archeológov je zaujímavosťou, že predmetom obety sú sošky a nie živé zvieratá.
„Všetky plastiky boli zrejme pri rituáli symbolického obetovania zámerne oblámané, respektíve rozlámané. Terénne pozorovania poukazujú na to, že sa to najčastejšie dialo priamo v obydlí miestneho šamana, kde sa v neveľkej vzdialenosti od seba našli viaceré k sebe sa hodiace časti plastík. Avšak zrejme sa rituály obety konali aj v obydliach bežných ľudí,“ hovorí Bátora.
Archeológovia našli miniatúry hlavne domácich zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, ovce), ale aj divožijúcich zvierat (diviak). Jedna z plastík má na bokoch tela hustým ryhovaním zvýraznenú srsť. S najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje dlhosrstý dobytok východného typu.
Živé zvieratá boli cenným majetkom
Dôvodom obety bolo podľa výskumníkov úsilie a životná nutnosť rozmnožiť stádo domácich zvierat a zároveň pud sebazáchovy, ktorý bránil siahnuť na živé zvieratá, ktoré boli cenným majetkom. V prípade plastík divo žijúcich zvierat mohlo ísť o rituál spojený s prípravou na úspešný lov.
„Som rád, že na unikátnom objasnení života našich predkov sa podieľajú nielen naši archeológovia, ale aj študenti, ktorí majú jedinečnú príležitosť byť priamo v teréne pri zdroji poznania,“ uviedol rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.
Sídlisko v Rybníku malo strategickú polohu v tzv. Slovenskej bráne, malo strážnu a kontrolnú úlohu. Jeho obyvatelia mali sledovať pohyb skupín, ktoré prechádzali týmto územím za ložiskami farebných kovov. Tím archeológov Univerzity Komenského spolupracoval na výskume s Archeologickým ústavom SAV.
Vedci odhalili, že v každom z obydlí zo staršej doby bronzovej (1700 – 1500 rokov pred n. l.) na starovekom sídlisku Rybník nad riekou Hron sa nachádzala minimálne jedna zvieracia plastika.
Za unikátnosť považujú, že obetné sošky boli priamo v obydliach, keďže doteraz sa na Slovensku a aj v strednej Európe našli podobné sošky iba mimo obydlí, v kultúrnych vrstvách.
Obetovalo sa odlamovaním
Nálezy svedčia o tom, že obetovanie oblámaním, respektíve rozlámaním sošiek sa robilo priamo v obydliach. Agentúru SITA o výsledkoch výskumu informovala vedúca Oddelenie vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského Andrea Földváryová.
Podľa archeológov je zaujímavosťou, že predmetom obety sú sošky a nie živé zvieratá.
„Všetky plastiky boli zrejme pri rituáli symbolického obetovania zámerne oblámané, respektíve rozlámané. Terénne pozorovania poukazujú na to, že sa to najčastejšie dialo priamo v obydlí miestneho šamana, kde sa v neveľkej vzdialenosti od seba našli viaceré k sebe sa hodiace časti plastík. Avšak zrejme sa rituály obety konali aj v obydliach bežných ľudí,“ hovorí Bátora.
Archeológovia našli miniatúry hlavne domácich zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, ovce), ale aj divožijúcich zvierat (diviak). Jedna z plastík má na bokoch tela hustým ryhovaním zvýraznenú srsť. S najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje dlhosrstý dobytok východného typu.
Živé zvieratá boli cenným majetkom
Dôvodom obety bolo podľa výskumníkov úsilie a životná nutnosť rozmnožiť stádo domácich zvierat a zároveň pud sebazáchovy, ktorý bránil siahnuť na živé zvieratá, ktoré boli cenným majetkom. V prípade plastík divo žijúcich zvierat mohlo ísť o rituál spojený s prípravou na úspešný lov.
„Som rád, že na unikátnom objasnení života našich predkov sa podieľajú nielen naši archeológovia, ale aj študenti, ktorí majú jedinečnú príležitosť byť priamo v teréne pri zdroji poznania,“ uviedol rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.
Sídlisko v Rybníku malo strategickú polohu v tzv. Slovenskej bráne, malo strážnu a kontrolnú úlohu. Jeho obyvatelia mali sledovať pohyb skupín, ktoré prechádzali týmto územím za ložiskami farebných kovov. Tím archeológov Univerzity Komenského spolupracoval na výskume s Archeologickým ústavom SAV.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Žralok nie je tichý zabijak. Zvuky, ktoré vydáva, vás prekvapia
18:38 06.04.2025Veda
Vedcom sa podarilo zaznamenať špecifický zvuk, ktorý vydávajú žraloky.
Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu
6:35 28.03.2025Veda
Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.
Poľskí vedci vyvíjajú robota, ktorý mapuje lesy a zbiera aj kliešte
12:03 27.03.2025Veda
Medzinárodný vedecký tím, ktorého súčasťou sú odborníci z poľských univerzít, pracuje na vývoji robota určeného na mapovanie lesov.
Tieto bylinky v sebe skrývajú liek na Alzheimerovu chorobu
6:25 24.03.2025Veda
Dve bylinky môžu skrývať kľúč k liečbe demencie.
Takto sa dá zarobiť 5000 eur za ležanie v posteli
20:24 16.03.2025Veda
Dobrovoľníci dostanú tisíce eur za 10 dní ležania v špeciálnej posteli.
Vosveteit.sk
