Na Marse sa odohrajú veľké zmeny. Bývalý šéf NASA prezradil, čo čaká Červenú planétu

Niekdajší hlavný vedec amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Jim Green v rozhovore pre denník The New York Times prezrádza, že z Marsu by sa raz mohla stať planéta podobná tej našej.

Kľúčom k zlepšeniu atmosféry na Červenej planéte je podľa Greena kontroverzná „teraformácia“, ktorú vedci prvýkrát navrhli už pred desiatkami rokov. Vďaka nej by Mars mohol mať mierne podnebie, rozsiahle oceány a bohatú vegetáciu.

Teraformáciu v minulosti podporil aj majiteľ vesmírnej spoločnosti SpaceX Elon Musk, ktorý ju dokonca označil za najlepší spôsob, ako priviesť ľudský život na ďalšie planéty.

Na snímke Jim Green, bývalý hlavný vedec NASA; Foto: youtube.com/NASA EDGE

Podľa Greena, ktorý strávil na čele NASA 40 rokov, by sme dokázali otepliť a rozšíriť atmosféru Marsu umiestnením magnetického štítu medzi planétu a Slnko. Táto ochranná vrstva by zabránila Slnku v stenčovaní atmosféry Marsu, vďaka čomu by sa tam dokázala utvoriť klíma prijateľná pre človeka.

„Áno, dá sa to. Ak zastavíte stenčovanie, zvýši sa tlak. Mars sa začne teraformovať,“ tvrdí Green. „Vďaka vyššej teplote a vyššiemu tlaku bude možné pestovať rastliny.“

Článok v The New York Times je síce nový, no Green verejne prezentoval svoju víziu teraformovania Marsu už aj niekoľko rokov predtým. V roku 2017 v stredisku NASA napríklad prezentoval simulácie, modely a predbežné náčrty magnetického poľa okolo Marsu.

„Slnečná sústava je naša, ovládnime ju,“ hovorí Green. „Samozrejme, že k nej patrí aj Mars. Ale na to, aby sme ho lepšie preskúmali, potrebujeme lepšie podmienky prostredia,“ pokračuje astrofyzik.

Populárne vedecké teórie predpokladajú, že pred miliardami rokov na Marse panovala podobná atmosféra ako na Zemi, čo sa však zmenilo vplyvom Slnka, ktoré ju dodnes stenčuje. Mars takto stratil pravdepodobne až 90 percent z pôvodného objemu atmosféry.

Ak by sa nám podarilo ochrániť Mars pred Slnkom, teplota by vzrástla, atmosféra by začala produkovať oxid uhličitý a spod povrchu by sa uvoľnila voda.

„Nejde o teraformáciu, pri ktorej sa umelo mení klíma,“ vysvetľuje Green. „Namiesto nás to spraví príroda, a to všetko na základe fyzikálnych princípov, ktoré sú nám dnes známe,“ dodáva.

Hoci o myšlienke teraformácie hovorí čoraz viac známych tvárí, dodnes ide len o teóriu, ktorá by ešte dlho mohla ostať len námetom pre tvorcov sci-fi literatúry. Jej základnou myšlienkou je uvoľniť z povrchu planéty dostatok oxidu uhličitého na zhrubnutie atmosféry.

Teraformácia je kontroverzná preto, lebo na dosiahnutie jej cieľov sa navrhuje použiť aj továrne produkujúce skleníkové plyny, či dokonca atómové bomby. Po následnom oteplení sa voda na planéte dokáže udržať v tekutej forme. Pred následkami ale varuje množstvo vedcov, ktorí tvrdia, že by sa takto mohla trvalo poškodiť celá planéta.

Ľudstvo v súčasnosti nemá k dispozícii technológiu, ktorá by teraformáciu na Marse dokázala zrealizovať.