Táto zabudnutá obilnina účinne bojuje s cukrovkou

Proso a tiež jeho lúpaný variant pšeno je vysoko výživná obilnina a vďaka svojmu nízkemu glykemickému indexu (GI) môže znižovať hladinu glukózy v krvi a riziko cukrovky 2. typu. Ukázala to štúdia publikovaná v odbornom časopise Frontiers in Nutrition.

Ľudia, ktorí jedli proso každý deň, zaznamenali 15-percentné zníženie hladiny glukózy v krvi. Hladiny cukru v krvi u diabetikov sa dostali do preddiabetického stavu a u ľudí s preddiabetom sa hladiny vrátili do zdravých noriem.

Výskum naznačuje, že minimálne spracované proso vedie k lepšej glykemickej odozve. Proso je o 30 percent účinnejšie pri znižovaní GI ako rafinované obilniny, ako je biela múka a biela ryža.

Sacharidy prítomné v potravinách určujú glykemickú odpoveď človeka na jedlo a GI je systém hodnotenia potravín na základe ich počtu sacharidov. Sacharidy ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi, a preto potraviny s vysokým GI spôsobia rýchle zvýšenie hladiny cukru v krvi.

Je pravdepodobné, že do roku 2045 bude počet ľudí s cukrovkou o 51 percent vyšší. Zdá sa, že hlavnou príčinou obezity a cukrovky 2. typu je sedavý spôsob života a druh jedla, ktoré konzumujeme.

Rafinované obilniny sú základnými potravinami, ktoré v mnohých krajinách tvoria 80 percent denného príjmu kalórií. Preto ich nahradenie výživnejšími základnými potravinami s nízkym GI by bolo kľúčom pri prevencii cukrovky. Profesor Ian Givens, spoluautor štúdie, povedal:

„Povedomie o tejto starodávnej obilnine sa práve začína šíriť po celom svete a náš prehľad ukazuje, že proso má sľubnú úlohu pri zmiernení a prevencii cukrovky 2. typu. V najväčšom prehľade a analýze výskumu rôznych druhov prosa v porovnaní s inými obilninami, ako je rafinovaná ryža, kukurica a pšenica, sme zistili, že proso prekoná porovnávané plodiny nižším GI a nižšími hladinami glukózy v krvi u účastníkov.”

Vedci poukazujú na to, že proso má GI 52,7, čo je o 36 percent menej ako základné potraviny, ako je biela múka, biela ryža a kukurica.

Generálna riaditeľka Medzinárodného inštitútu pre výskum plodín pre polosuché trópy (ICRISAT) Jacqueline Hughes upozorňuje, že na svete je súčasne globálna zdravotná kríza podvýživy aj nadmernej výživy. Tento paradox naznačuje, že naše potravinové systémy potrebujú nápravu:

“Väčšia rozmanitosť na farme aj na tanieri je kľúčom k transformácii potravinových systémov. Diverzita na farmách je stratégiou na zmiernenie rizika pre farmárov vzhľadom ku klimatickým zmenám, zatiaľ čo diverzita na tanieri pomáha bojovať proti chorobám životného štýlu, ako je cukrovka.

Proso je súčasťou riešenia na zmiernenie problémov spojených s podvýživou, ľudským zdravím, degradáciou prírodných zdrojov a zmenou klímy. Na vytvorenie odolných, udržateľných a výživných potravinových systémov je potrebný transdisciplinárny výskum zahŕňajúci viacero zainteresovaných strán.“