10 úzkostných prejavov, ktoré súvisia s prekonaním traumy v minulosti

Pri pojme úzkosť si obyčajne spomenieme na prejavy, ako je nervozita, strach z rozprávania pred publikom alebo strach zo zaľudnených priestorov. Mnohé formy úzkosti sa ale neprejavujú takto zreteľne.

Viaceré typy úzkostného správania súvisia s traumou z detstva. Výskumy potvrdzujú, že negatívne a stresujúce zážitky z detstva sa odzrkadľujú na správaní neskôr v dospelosti a môžu vyvolať príznaky úzkosti.

Traumatické zážitky z detstva sa u dospelých prejavujú prevažne strachom z negatívneho hodnotenia u ostatných alebo strachom zo situácií, z ktorých niet úniku, čo vedie k vyhýbavému správaniu. Mozog sa totiž snaží ochrániť celý organizmus pred zážitkom, o ktorom vie, že ho raz už poznačil.

Odpoveď na traumu z detstva môže mať mnohé podoby. Psychológovia sa pritom najčastejšie stretávajú s týmito desiatimi:

1. Nezdvihnutie telefónu alebo strach z telefonátov

V čase množstva dostupných alternatív telefonických hovorov, ako sú četovacie aplikácie alebo SMS správy, mnohým nepríde zvláštne, že sa vyhýbajú telefonátom. Pre človeka bez sociálnej úzkosti sa vyhýbanie hovorom väčšinou spája s lenivosťou alebo nechuťou. Naproti tomu ten, kto prekonal traumatizujúci zážitok, pri hovoroch alebo pred nimi pociťuje nával adrenalínu a kortizolu.

Úzkostliví ľudia sa nevyhnutne nevyhýbajú všetkým telefonátom. Bezpečne si napríklad zvládnu objednať jedlo alebo zavolať partnerovi, no nečakaný hovor im už robí vrásky na tvári. Tento pocit môže súvisieť s pocitom, ktorý zažili, keď ich rodič v detstve pristihol pri niečom, čo nechceli, aby videl. Nemali vtedy ako ujsť zo situácie.

2. Uzavretosť a tichosť počas skupinových rozhovorov a v spoločnosti

Klasický príznak sociálnej úzkosti môže vychádzať z vyrastania v chaotickom prostredí, kde nervový systém neustále čelil novým výzvam. Deti sa napríklad museli neustále o niekoho starať alebo striehnuť na hádky.

Dospelí, ktorí prekonali takéto zážitky, počas spoločenských udalostí pociťujú nadmernú stimuláciu. V situáciách, ktoré si od nás vyžadujú nepretržité reakcie, sa preto uzatvárame do seba, kontrolujeme mobil alebo často navštevujeme toaletu, aby sme boli sami.

3. Nervozita alebo nepohodlie, keď niekto sedí blízko vás

Mnohí ľudia so sociálnou úzkosťou zájdu do kina len vtedy, keď je poloprázdne a nik pri nich nesedí. V prípade, že si k úzkostlivému človeku sadne niekto neznámy, nedokáže sa v kine sústrediť na film, pretože prehnane vníma len blízkosť iného človeka.

Takéto správanie pramení z detstva, v ktorom malo dieťa narušené hranice súkromia, a tak sa v prítomnosti iných ľudí cítilo extrémne vnímavo.

4. Vyberanie špecifických miest alebo priestorov v reštauráciách

Obete traumy si pri obede v reštaurácii často volia miesto tak, aby čelili chrbtom stene. Ich nervová sústava ich takto neustále chráni pred nelogickou, ale vnímanou hrozbou.

5. Nadmerné pitie alebo jedenie

Obete traumatických zážitkov si často nachádzajú spôsoby, ako sa utešiť. Jedným z nich je nadužívanie jedla alebo omamných látok vrátane alkoholu. Psychológovia sa zhodujú na tom, že nesplnené potreby v detstve vedú aj k poruchám príjmu potravy.

6. Vyhýbanie sa nečakaným návštevám

Nemyslite si, že je bežné, že po tom, ako niekto zaklope na dvere, sa človek schová do úzadia a počká, kým nečakaná návšteva odíde. Takéto správanie zvyčajne súvisí s úzkosťou, či dokonca paranojou, a opäť je spojené s tým, že sa človek v detstve často ocital v situáciách, z ktorých nenachádzal únik.

7. Neustále ospravedlňovanie sa

Pri neustálej kritike a obviňovaní si človek podvedome utvorí pocit hanby. To sa prejavuje stálym ospravedlňovaním sa aj v prípadoch, keď to nevyhnutne nie je potrebné. Často ide o následok emocionálneho týrania alebo zanedbania v detstve.

8. Intenzívne reakcie na stimuly

Pri nerovnováhe nervovej sústavy telo odpovedá neustálymi prudkými reakciami na hlasné zvuky, prudké svetlo a iné stimuly, ktoré si ostatní bežne nevšímajú. V tomto prípade ide neraz o následok detskej traumy alebo dokonca týrania.

9. Neochota prijímať návštevy

Ak sa bojíte návštev len preto, že nemôžete rozhodnúť o čase ich odchodu, znamená to, že nedokážete ovládať svoje vlastné bezpečie. Môže ísť o vplyv traumy z detstva, keď dieťa nemalo žiadny priestor na súkromie.

10. Pri niektorých ľuďoch sa cítite lepšie ako pri iných

Vyrastanie v prostredí, kde sa dospelým nedá dôverovať, vedie k nedôvere aj počas dospelosti. Obete traumy si často vytvoria vzťah a pocit bezpečia len u niektorých ľudí.