Na Sibíri sa roztvorili „ústa do pekla“. Ich rast už nič nespomalí

Obyvatelia ruského vidieka varujú pred „ústami do pekla“, ktoré sa roztvorili na Sibíri. Chýry o prírodnom fenoméne rozšírili poverčiví dedinčania z osídlenia Batagaj v Jakutsku, podľa ktorých ide o pasáž do podzemia.

Skutočnou príčinou vzniku krátera, ktorý spôsobuje prepadávanie zeme, je roztápanie permafrostu na Sibíri. Klesajúci kráter sa podľa miestnych zdrojov čoraz viac rozširuje a pohlcuje zem v najbližšom okolí.

Foto: google.com/maps

Zemina v okolí Batagaju bola trvalo zamrznutá od obdobia pred vyše 2,588 miliónmi rokov, teda doby ľadovej. V 60. rokoch minulého storočia ale na Sibíri došlo k masovému vyklčovaniu lesov, ktoré viedlo k priamemu kontaktu slnečných lúčov so zemou a jej následnému otepľovaniu.

Ľad v zemine sa po deforestácii začal roztápať a zem sa stiahla a prepadla.

Vedci predpokladajú, že následkom globálneho otepľovania môže dôjsť k ďalšiemu výskytu podobných „úst do pekla“ po celom svete. Otepľovanie zemského povrchu pravdepodobne bude viesť k ďalšiemu roztápaniu ľadu v hlbinách a následnému vzniku prepadlísk.

Prvé zmienky o batagajskom kráteri pochádzajú z 80. rokov. V súčasnosti dosahuje dĺžku asi jedného kilometra a hĺbku 86 metrov.

Otvor v zemi na Sibíri odhaľuje vrstvy zeminy staré 120 až 200 tisíc rokov, pričom najstaršie horniny môžu pochádzať až spred 650 tisíc rokov. Podľa všetkého ide o najstaršiu odkrytú vrstvu zeme v Eurázii.

Pohyb prepadliny sa zatiaľ nestabilizoval a v blízkej budúcnosti sa zrejme ani nezastaví. Každý rok narastie v priemere o 20 až 30 metrov. Ak sa naďalej bude takto rýchlo rozrastať, postupne pohltí všetku zem okolo seba, až kým sa nezastaví topenie ľadu pod ním.

Miestnych obyvateľov okrem rozpínania prepadliny desia aj hlasné zvuky, ktoré z miesta počuť až k ich obydliam. Podľa mnohých sa z krátera ozývajú výbuchy, ktorým väčšina pripisuje nadprirodzený pôvod. V skutočnosti môže ísť len o následok lámania zamrznutej zeme vplyvom tepla.

V minulosti sa podniklo viacero výprav zameraných na preskúmanie Batagajského krátera. Geológovia a archeológovia na mieste našli len staré horniny, a žiadne stopy, ktoré by naznačovali prítomnosť „nadprirodzených javov“, hoci verejnosť zaujal objav kostry poníka, ktorý sa datuje približne do obdobia pred 42 tisíc rokmi. Okrem kostí sa v neporušenom stave zachovali aj vnútorné orgány fosílie. Vedcom sa dokonca podarilo odobrať z nich vzorky krvi.