Pered je slovanský názov Tešedíkova, poučila opozícia vládu

Predstavitelia platformy pripomínajú, že ministerstvo vnútra navrhlo vláde odmietnuť zmenu názvu s odôvodnením, že názvy obcí musia byť v štátnom jazyku.

„Je zarážajúce, že názvom obce sa priraďuje národnosť," tvrdia v spoločnom vyhlásení Bugár, Figeľ a Frešo.

Šéfovia strán platformy upozorňujú, že samotný názov Pered sa spomína už od roku 1237 a pôvod tohto názvu je podľa nich slovanský. „Pochádza zo skrátenej verzie mena Prěděslav a patril jednému zo synov Svätopluka. Názov Pered má teda viac ako 700-ročnú históriu a názov Tešedíkovo o niečo viac ako 60," vyhlásili traja predsedovia strán.

Podľa nich pod takouto umelou zámienkou konajú len tí politici, ktorí odmietajú základné princípy demokracie. „Dnes sa to týka len obyvateľov Tešedíkova, ale v budúcnosti sa tento spôsob arogancie moci môže rozšíriť na celé Slovensko," uviedli Bugár, Figeľ a Frešo. Hovoria, že takýto stav nemôžu tolerovať a je hrozbou pre každého jedného občana Slovenskej republiky.

Zásadné výhrady k zmene názvu obce Tešedíkovo na Pered mala Stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vláda podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka miestne referendum neignorovala, zákony však podľa neho hovoria jasnou rečou. „Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku a navrhovaný názov je maďarský. Z nášho pohľadu je to pôvodný uhorský názov a nemyslíme si, že je dobré sa k nemu vracať, tak isto ako sa Bratislava nevráti k Pozsony," uviedol Kaliňák. Viac sa dočítate TU.

História názvu Tešedíkovo

Názov Tešedíkovo určili obci Pered v roku 1948 vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna 1948. V súčasnosti ide o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov a je súčasťou celosvetovej databázy geografických údajov a mapových diel.

Súčasný názov obce Tešedíkovo podľa materiálu ministerstva vnútra zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám kladeným na názov obce z územia Slovenskej republiky.

Pomenovaním obce podľa Samuela Tešedíka sa vzdáva hold významnej osobnosti slovenskej histórie, ktorá je súčasťou našich spoločných uhorských dejín a ktorú si s patričnou úctou pripomínajú aj naši maďarskí susedia.

Samuel Tešedík sa považuje za zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a Európe. Ako pedagóg pôsobil od roku 1768 až do svojej smrti ako farár v Sarvaši medzi slovenskými dolnozemskými osadníkmi a rozvinul mnohostranné vzdelávacie a ľudovýchovné aktivity.

V Sarvaši v roku 1780 založil Praktický hospodársky inštitút, ktorý bol prvý svojho druhu v Uhorsku a Európe. Bol členom Kráľovskej školskej komisie v Bratislave a stal sa hlavným poradcom grófa Juraja Festetiča, s ktorým v roku 1798 založili prvú vysokú poľnohospodársku školu na svete pod názvom Georgicon. Na pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku 1961 Maďarská agrárna asociácia každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka.