Prezidenti Litvy a Lotyšska vyzvali na posilnenie prítomnosti NATO v Pobaltí

V španielskom Madride sa koncom júna uskutoční summit Severoatlantickej aliancie, na ktorom sa má rozhodnúť o tom, či sa bude vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe, vyvolanú ruským vpádom na Ukrajinu, ďalej zvyšovať počet vojakov vo východnom krídle NATO.

„Summit NATO v Madride musí byť summitom rozhodnutí,“ uviedol pre DPA litovský prezident Gitanas Nauséda pred začiatkom Scholzovej návštevy. Dodal, že dúfa, že sa na madridskom summite podarí dohodnúť sa na ďalšom posilnení obrany Pobaltia.

„Očakávame, že aj Nemecko má na zreteli celkovú bezpečnosť NATO a preto tiež podporí zvýšenú prítomnosť NATO vo všetkých troch pobaltských štátoch,“ povedal lotyšský prezident Egils Levits. Dodal, že verí v to, že nadchádzajúci summit prinesie „konkrétne návrhy“.

Scholz sa v litovskom hlavnom meste Vilnius stretne v utorok s Nausédom, ako aj s premiérmi všetkých troch pobaltských štátov. Následne navštívi vojakov nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr) umiestnených na litovskej vojenskej základni Rukla, kde nemecká armáda vedie bojovú skupinu NATO. Táto mnohonárodná jednotka NATO bola posilnená vojakmi z Nemecka a Nórska ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine - počet jej príslušníkov sa tak zvýšil z 1200 na zhruba 1600.

Nauséda vyjadril vďaku za prínos k bezpečnosti Litvy a celého regiónu a uviedol, že jeho krajina je pripravená hostiť na svojom území ďalších vojakov a poskytnúť im potrebnú podporu a infraštruktúru.

DPA upozorňuje, že Litva hraničí pobaltskou s ruskou exklávou Kaliningrad, ako aj so spojencom Moskvy Bieloruskom, ktorého územie Rusko využilo na nasadenie svojich vojakov počas invázie na Ukrajinu.

Litva je popri Lotyšsku, Estónsku, Poľsku a Nórsku jednou z piatich členských krajín NATO, ktorá hraničí s Ruskom. Čoskoro by šiestou takou krajinou mohlo stať Fínsko, ktoré sa - rovnako ako Švédsko - usiluje vstúpiť do Aliancie.