Raní zástupcovia rodu Homo možno patrili k jednému druhu
Vedci na čele s Davidom Lordkipanidzem z Gruzínskeho národného múzea objavili na lokalite Dmanisi v Gruzínsku 1,8 milióna rokov starú lebku hominida, ktorá podľa nich naznačuje, že fosílie raných zástupcov rodu Homo z Afriky a Eurázie mohli v skutočnosti patriť k jednému druhu.
Ak by to tak bolo, znamenalo by to, že druhy Homo habilis, H. rudolfensis a H. erectus boli rovnakým druhom, z ktorého sa následne vyvinuli moderní ľudia.
Nález z Dmanisi predstavuje vôbec prvú kompletne zachovanú lebku hominida z raného pleistocénu.
Lebka sa vyznačuje malou mozgovňou s objemom 546 centimetrov kubických, veľkou, predĺženou tvárovou časťou a veľkými zubami.
Nesie tak niektoré znaky totožné s H. habilis rovnako ako s H. erectus. Vedci túto lebku po jej objave porovnávali s ostatnými fosíliami z Afriky, pričom došli k záveru, že najstarší zástupcovia rodu Homo predstavujú ten istý druh, ako populácia, ktorá žila v Dmanisi. "Ak by sa mozgovňa a tvárová časť tejto lebky našli oddelene na dvoch lokalitách v Afrike, tak by ich pravdepodobne priradili k dvom rozličným druhom. Dôvodom je fakt, že táto lebka v sebe spája viaceré kľúčové faktory, ako napríklad malú mozgovňu s veľkou tvárovou časťou, čo sme zatiaľ u žiadneho iného raného hominida nevideli. Okrem toho, pri fosíliách z Afriky sme zaznamenali podobný rozsah variácií, a preto sa domnievame, že v tom čase žil v Afrike iba jeden druh rodu Homo. A keďže hominidi z Dmanisi sa veľmi podobajú na tých z Afriky, dospeli sme k záveru, že aj oni patria k tomu istému druhu," uviedol Christoph Zollikofer z Antropologického inštitútu a múzea v Zürichu, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky tohto výskumu v časopise Science.
So závermi tejto štúdie však nesúhlasia niektorí paleontológovia, ktorí sa naďalej domnievajú, že v Afrike sa naraz vyskytovali minimálne tri druhy rodu Homo. Fred Spoor z University College London pre BBC vyhlásil, že metódy výskumu, ktoré použil Lordkipanidzeho tím, nie sú dostatočné na to, aby na ich základe určili, či naozaj šlo o jeden druh. "Spravili iba veľmi základnú analýzu tvaru lebky, ktorá popisuje tvárovú časť a mozgovňu iba povrchne. A to na definovanie jednotlivých zástupcov rodu Homo nestačí. Vôbec nebrali do úvahy špecifické charakteristiky, ktoré definujú druhy Homo habilis, H. rudolfensis a H. erectus," uviedol Spoor.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.
Nález z Dmanisi predstavuje vôbec prvú kompletne zachovanú lebku hominida z raného pleistocénu.
Lebka sa vyznačuje malou mozgovňou s objemom 546 centimetrov kubických, veľkou, predĺženou tvárovou časťou a veľkými zubami.
Nesie tak niektoré znaky totožné s H. habilis rovnako ako s H. erectus. Vedci túto lebku po jej objave porovnávali s ostatnými fosíliami z Afriky, pričom došli k záveru, že najstarší zástupcovia rodu Homo predstavujú ten istý druh, ako populácia, ktorá žila v Dmanisi. "Ak by sa mozgovňa a tvárová časť tejto lebky našli oddelene na dvoch lokalitách v Afrike, tak by ich pravdepodobne priradili k dvom rozličným druhom. Dôvodom je fakt, že táto lebka v sebe spája viaceré kľúčové faktory, ako napríklad malú mozgovňu s veľkou tvárovou časťou, čo sme zatiaľ u žiadneho iného raného hominida nevideli. Okrem toho, pri fosíliách z Afriky sme zaznamenali podobný rozsah variácií, a preto sa domnievame, že v tom čase žil v Afrike iba jeden druh rodu Homo. A keďže hominidi z Dmanisi sa veľmi podobajú na tých z Afriky, dospeli sme k záveru, že aj oni patria k tomu istému druhu," uviedol Christoph Zollikofer z Antropologického inštitútu a múzea v Zürichu, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky tohto výskumu v časopise Science.
So závermi tejto štúdie však nesúhlasia niektorí paleontológovia, ktorí sa naďalej domnievajú, že v Afrike sa naraz vyskytovali minimálne tri druhy rodu Homo. Fred Spoor z University College London pre BBC vyhlásil, že metódy výskumu, ktoré použil Lordkipanidzeho tím, nie sú dostatočné na to, aby na ich základe určili, či naozaj šlo o jeden druh. "Spravili iba veľmi základnú analýzu tvaru lebky, ktorá popisuje tvárovú časť a mozgovňu iba povrchne. A to na definovanie jednotlivých zástupcov rodu Homo nestačí. Vôbec nebrali do úvahy špecifické charakteristiky, ktoré definujú druhy Homo habilis, H. rudolfensis a H. erectus," uviedol Spoor.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.
Zdroj: SITA
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Žralok nie je tichý zabijak. Zvuky, ktoré vydáva, vás prekvapia
18:38 06.04.2025Veda
Vedcom sa podarilo zaznamenať špecifický zvuk, ktorý vydávajú žraloky.
Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu
6:35 28.03.2025Veda
Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.
Poľskí vedci vyvíjajú robota, ktorý mapuje lesy a zbiera aj kliešte
12:03 27.03.2025Veda
Medzinárodný vedecký tím, ktorého súčasťou sú odborníci z poľských univerzít, pracuje na vývoji robota určeného na mapovanie lesov.
Tieto bylinky v sebe skrývajú liek na Alzheimerovu chorobu
6:25 24.03.2025Veda
Dve bylinky môžu skrývať kľúč k liečbe demencie.
Takto sa dá zarobiť 5000 eur za ležanie v posteli
20:24 16.03.2025Veda
Dobrovoľníci dostanú tisíce eur za 10 dní ležania v špeciálnej posteli.
Vosveteit.sk
