Heger: Slovensko podporí štatút kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko

Premiér pripomenul, že aj odporúčanie Európskej komisie jasne hovorí v prospech udelenia kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu a Moldavsko, čo je však spájané s významnými reformami. V prípade Gruzínska sa neskoršie udelenie toho istého štatútu rovnako spája s reformnými krokmi.

„To všetko bude predmetom diskusie. Vo všeobecnosti si myslím, že tá zhoda na Ukrajine tu je – a to je teraz najdôležitejšie, pretože je to krajina zmietaná vojnou,“ opísal situáciu Heger.

Dodal, že Ukrajina je aj pre Slovensko kľúčovým a strategickým štátom – a to z hľadiska ekonomického rozvoja SR, ale aj z pohľadu bezpečnosti. Heger priznal, že v tomto štádiu si nikto netrúfne odhadnúť, ako dlho potrvá Ukrajine prístupový proces, dôležité však je, aby neprestala vo svojom úsilí a zvyšovala svoje reformné tempo.

V tomto úsilí pomôže Ukrajine aj zvyšok Európskej únie vrátane Slovenska, zdôraznil Heger. Poukázal, že Slovensko vie poskytnúť vlastnú skúsenosť s predvstupovými reformami, pričom slovenské firmy zas môžu byť zapojené do povojnovej rekonštrukcie Ukrajiny. „Ak sa podarí pozdvihnúť prosperitu Ukrajine, je tu šanca, že celé východné Slovensko bude z toho ekonomicky ťažiť,“ vysvetlil.

Prvá časť summitu je venovaná tematike západného Balkánu, kde na otvorenie prístupových rokovaní čaká Albánsko a Severné Macedónsko. Pre bilaterálne problémy so Severným Macedónskom však Bulharsko tento proces blokuje.

Heger vníma udelenie kandidátskeho štatútu Ukrajine a Moldavsku ako reštart spolupráce EÚ so západným Balkánom. Pripomenul, že tento proces je nastavený na otvorenosti zo strany EÚ a na pripravenosti jednotlivých krajín.

Upozornil, že EÚ trvá na procese založenom na zásluhách, bez skratiek či zrýchleného konania a znižovania latky kvality príprav, pričom Únia poskytne predvstupovú pomoc každej krajine, ktorá o to požiada. „Aj Slovensko trvá na tom, že každá krajina musí mať individuálny prístup a individuálnu pomoc,“ odkázal Heger.

Podľa jeho slov Slovensko sa v tejto veci stotožňuje s návrhom, ktorý predložilo francúzske predsedníctvo v Rade EÚ, a tiež trvá na tom, že do prístupových rokovaní by nemali byť vťahované bilaterálne záležitosti, ako je to v prípade Bulharska a Severného Macedónska.

„Bude o tom intenzívne diskusia, ale pre nás je dôležité, aby sme krajiny západného Balkánu mali ochotné a motivované stať sa členmi európskej rodiny a je dobré, keď máme na ne vplyv my, a nie niekto iný,“ dodal slovenský premiér.