Toto je dôvod, prečo je zabúdanie pozitívne pre mozog

Aj keď časom si už na mnohé spomienky nepamätáme, nemusí to byť dôvod pre žiaľ. Zabúdanie je v skutočnosti aktívnou formou učenia, ktorá pomáha nášmu mozgu získať prístup k dôležitejším informáciám.

Podľa vedcov z Trinity College Dublin a University of Toronto zabudnuté spomienky v skutočnosti nie sú nenávratne preč, len sa stali neprístupnými. K týmto záverom dospeli v štúdii publikovanej v akademickom žurnále Nature Reviews Neuroscience.

V štúdii vysvetlili, že spomienky sú trvalo uložené v súboroch neurónov, pričom náš mozog rozhoduje, ku ktorým z nich si ponecháme prístup a ktoré nepodstatné spomienky sú uzamknuté. Tieto voľby sú podľa nich založené na spätnej väzbe z nášho prostredia, čo nám teoreticky umožňuje flexibilne sa prispôsobovať zmenám a v dôsledku toho sa lepšie rozhodovať.

Tieto zistenia by mohli viesť k novým spôsobom pochopenia a liečby straty pamäte spojenej s ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba. Štúdiu vykonali neurovedci Tomás Ryan z Trinity College Dublin a Paul Frankland z University of Toronto. Ako vysvetlil Ryan:

„Spomienky sú uložené v súboroch neurónov nazývaných „engramové bunky“ a úspešné vyvolanie týchto spomienok zahŕňa opätovnú aktiváciu týchto súborov. Logickým rozšírením je, že k zabudnutiu dochádza, keď engramové bunky nemožno reaktivovať. Samotné spomienky sú stále tam, ale ak nie je možné aktivovať konkrétne súbory, nemožno ich vyvolať. Je to, ako keby boli spomienky uložené v trezore, ale nepamätáte si kód na jeho odomknutie.“

Zabudnutie nastane, keď sa bunky prepnú z prístupného do neprístupného stavu a dochádza k uzamknutiu spomienok. „Pretože miera zabúdania je ovplyvnená podmienkami prostredia, navrhujeme, že zabúdanie je vlastne forma učenia, ktorá mení dostupnosť pamäte v súlade s prostredím a tým, ako je predvídateľná,“ pokračoval Ryan.

Frankland súhlasil a dodal: "Existuje viacero spôsobov, ako náš mozog zabúda, ale všetky konajú tak, aby bol engram - fyzické stelesnenie pamäte - ťažšie dostupný."

Zistenia by mohli viesť k novým liečebným postupom pre patologické zabúdanie. „Dôležité je, že veríme, že toto „prirodzené zabúdanie“ je za určitých okolností reverzibilné,“ dodali vedci s tým, že s ďalším výskumom by sa v budúcnosti zabúdanie vplyvom Alzheimerovej choroby mohlo dať zvrátiť.