Pred 90 rokmi sa narodila česká spevácka aj herecká legenda Waldemar Matuška

Bol synom známej operetnej speváčky Mie Malinovej a na vysvedčení mal trikrát štvorku z hudobnej výchovy. Neskôr sa však stal uznávaným spevákom a hercom.

„Za najšťastnejšie obdobie pokladal narodenie syna Waldíka. Bol to fantastický otec. V súkromí bol nenáročný a skromný človek,“ vyznala sa TASR herečka, speváčka a manželka nebohého Waldemara Matušku - Olga Blechová-Matušková, ktorá dlhodobo žije na Floride. Ako ďalej prezradila, o svojich vzoroch rád hovoril nasledovne: „Môj vzor bola vždy Ella Fitzgerald. Teda nie hlasom, ale pohybmi. Jednoducho som prišiel k mikrofónu, postavil som sa a zaspieval. Potom som sa tomu sám smial.“

Waldemar Matuška sa narodil v Košiciach 2. júla 1932, kde bola jeho matka na umeleckom turné. Vyrastal v Prahe, v Poděbradoch absolvoval sklárske učilište. Následne začal pracovať ako sklár v Karlových Varoch, ale pre slabú fyzickú zdatnosť túto prácu čoskoro ukončil.

Po matke zdedil Matuška výrazný hudobný a dramatický talent. Naučil sa hrať na niekoľkých hudobných nástrojoch a navštevoval Husův sbor. Spieval v Československom štátnom súbore piesní a tancov a po vojenskej základnej službe pracoval ako osvetár v Chebe. V roku 1957 začal účinkovať v divadle Reduta, kde sa zoznámil s Jiřím Suchým a Jiřím Šlitrom.

Po založení divadla Semafor si na neho spomenula práve táto dvojica a od februára 1960 začal Matuška spievať v zbore hry Člověk z půdy. Tri mesiace nato mala v Semafore premiéru nová hra Zuzana je sama doma a tu už stvárnil jednu z hlavných postáv. V novembri 1960 nahral s orchestrom Karla Vlacha prvú skladbu Souvenirs. Ďalšie hity nenechali na seba dlho čakať, medzi nimi duety s Evou Pilarovou Ach, ta láska nebeská (1962) a Tam za vodou v rákosí (1963).

V roku 1962 viedla Matuškova cesta do divadla Rokoko. Tam účinkoval v hudobných inscenáciách Labyrint světa, Rokokokoktejl či Osem lások Waldemara Matušku. „Walda bol vôbec jednou z prvých slávnych hviezd, s ktorou som sa stretla na Libereckých výstavných trhoch v roku 1964. To som bola ešte dievča školopovinné a spievala som tam jeden krásny duet Už dávno nejsem dítě. Bol proste môj skvelý kamarát dlhé roky a do konca života sme vždy boli spolu v kontakte a rovnako aj s jeho manželkou Olinkou,“ povedala TASR pri príležitosti nedožitého výročia Matušku česká spevácka diva Helena Vondráčková.

Spomínaný duet spieval vtedy Matuška v Rokoku s Evou Pilarovou. Tá však na výstavné trhy nemohla prísť, a tak ho odspievala Helena Vondráčková. Ako uviedla, mala vtedy veľkú trému a spomína si, ako ju držal za ruku a povzbudzoval ju. S Vondráčkovou si neskôr Matuška zaspieval aj ďalší legendárny duet Tisíc mil (1967). V roku 1965 vydal prvú LP platňu Zpívá Waldemar Matuška.

So stúpajúcou popularitou prichádzali tiež filmové ponuky. Zahral si vo filmových muzikáloch Kdyby tisíc klarinetů (1965), Noc na Karlštejne (1973), Ta naše písnička česká (1967) alebo v komédiách Limonádový Joe (1964) či Fantom z Morrisvillu (1966).

Spieval aj s orchestrom Václava Hybša, od roku 1976 úzko spolupracoval so skupinou KTO (Kamarádi táborových ohňů). Stal sa dlhodobo druhým najobľúbenejším spevákom v Československu, hneď po Karlovi Gottovi.

V roku 1976 si zobral za manželku Olgu Blechovú, s ktorou v roku 1986 emigroval do Spojených štátov. Žili v St. Petersburgu na Floride. Waldemar Matuška zomrel 30. mája 2009 v Miami na zápal pľúc a následné zlyhanie srdca. Pohreb sa konal 18. júna 2009, zúčastnilo sa na ňom okolo 12.000 ľudí.

Úspešnú spevácku dráhu Matušku dnes dokumentujú tri desiatky vydaných albumov a kompilácií. V roku 2007 vyšla dvojkompilácia Slavík z Madridu/To nejlepší. Z roku 2009 je trojkompilácia jeho piesní pod názvom Sbohem lásko/Zlatá kolekce. Vo februári 2012 vyšla Zlatá albumová kolekcia Nebeskej kovboj, ktorá obsahuje 18 CD s jeho piesňami. V Spojených štátoch vydal tri albumy Teče voda, teče, Niagara a vianočný Merry Christmas.

Za svoje zásluhy pre českú kultúru dostal Waldemar Matuška v roku 1980 titul Zaslúžilý umelec, ktorý mu po emigrácii odobrali. Ďalej získal Zlatého slávika (1962, 1967), Striebornú (1968) a Zlatú (1975) Bratislavskú lýru, Cenu Senior Prix (1997), bol uvedený do Siene slávy (2000) Akademie populárnej hudby a v roku 2007 si prevzal z rúk českého prezidenta Václava Klausa Čestnú plaketu.