Riziko kolapsu zvyšuje pobyt na slnku aj v prehriatych miestnostiach

„Extrémne teploty predstavujú záťaž pre každý organizmus, aj pre mladého zdravého človeka. Najohrozenejšie skupiny sú deti, seniori, tehotné ženy a chronickí pacienti, najmä kardiaci a diabetici,“ upozorňuje Krčová. Kolaps z tepla vzniká podľa Krčovej pri prehriatí organizmu a prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, malátnosťou, bolesťami hlavy, závratmi. Môže sa pridať aj nevoľnosť až zvracanie či krátkodobá porucha vedomia.

Radí, že kolapsu možno predísť dodržiavaním základnej prevencie. „V horúčavách by sme preto mali nosiť ľahký odev, nezabudnúť na pokrývku hlavy, zbytočne sa nevystavovať slnečným lúčom od 11.00 do 15.00 h a dbať na dostatočný pitný režim,“ pripomína Krčová s tým, že rizikom je aj zdržiavanie sa v prehriatych miestnostiach.

Denne treba podľa nej vypiť aspoň tri litre tekutín, ideálne čistú vodu. Vhodné, nie však ako primárny zdroj tekutín, sú aj minerálna voda, bylinkové čaje či riedené ovocné a zeleninové šťavy. „Pozor na kávu. Je močopudná. Za šálkou kávy by mal nasledovať pohár vody. Vyhýbať by sme sa mali aj presladeným nápojom a alkohol len s mierou,“ doplnila.

Seniori a malé deti majú znížený pocit smädu, preto ich treba priebežne ponúkať tekutinami, upozornila Krčová. Odporúča piť pravidelne, nie veľmi studené nápoje. Na doplnenie tekutín je vhodná aj konzumáciu zeleniny a ovocia s vysokým obsahom vody - uhorky, paradajky, melóny, či broskyne.