Kyjev a jeho spojenci sa dohodli na zásadách obnovy vojnou zničenej Ukrajiny

AFP spresnila, že lídri približne 40 krajín v utorok na záver dvojdňovej konferencie v juhošvajčiarskom meste Lugano podpísali Luganskú deklaráciu, v ktorej sa zaviazali podporovať Ukrajinu počas pravdepodobne dlhej a nákladnej obnovy vojnou zničenej krajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave prednesenom na diaľku z Kyjeva upozornil, že Ukrajinu čaká „kolosálna“ práca pri obnove vojnou zničeného hospodárstva.

Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, ktorý v Lugane osobne viedol početnú ukrajinskú delegáciu, bude na to potrebných najmenej 750 miliárd dolárov. Šmyhaľ však v tejto súvislosti dodal, že prijatie súboru siedmich základných zásad pre obnovu Ukrajiny „dodáva veľkú nádej“.

„Zvíťazíme, obnovíme našu krajinu,“ povedal novinárom. „Musíme všetko, čo bolo zničené, urobiť lepším, ako to bolo,“ zdôraznil.

Medzi zásadami, na ktorých sa účastníci konferencie v Lugane dohodli, je aj to, že rozhodujúcu úlohu pri obnove musí mať samotná Ukrajina a že proces obnovy musia sprevádzať reformy. V dokumente z konferencie sa uvádza, že na Ukrajine „je potrebné systematicky posilňovať právny štát a odstrániť korupciu“.

Agentúra AFP pripomenula, že na Ukrajinu už teraz prúdia miliardy dolárov pomoci. Obavy z možnej korupcie viedli k výzvam adresovaným Kyjevu, aby urobil viac pre transparentnosť pri rozdeľovaní pomoci.

Ako uviedla AFP, v rebríčkoch organizácie Transparency International sa Ukrajina dlhodobo zaraďuje medzi najskorumpovanejšie krajiny sveta - v Európe sa horšie umiestnili len Rusko a Azerbajdžan.

Šmyhaľ však v utorok zdôraznil, že Ukrajina už urobila kroky na odstránenie tohto problému, a to aj prostredníctvom rozsiahlej digitalizácie verejných služieb alebo zadávania objednávok, napr. v odvetviach, ako je stavebníctvo. Cieľom je znížiť „ľudskú interakciu“ a tak aj možnosť korupčných transakcií. Vysvetlil, že cieľom súčasného ukrajinského vedenia nie je „bojovať proti korupcii, ale znemožniť ju“.

Pokiaľ ide o to, kto zaplatí vysoké náklady za obnovu Ukrajiny, Šmyhaľ naznačil, že veľkú časť tejto sumy by bolo možné pokryť zo zhabaného ruského majetku. Poukázal na to, že takéto aktíva, zmrazené ukrajinskými partnermi, predstavujú sumu 300-500 miliárd dolárov.

V tejto súvislosti švajčiarsky prezident Iganzio Cassis, ktorého krajina je pre ruských oligarchov dlhodobo vyhľadávanou destináciou na investovanie a „ukrývanie“ majetku, vo svojom vystúpení zdôraznil dôležitosť dodržiavania vlastníckych práv a právneho štátu.

Šmyhaľ v pondelok predstavil trojfázový plán obnovy, ktorý vypracovala jeho vláda a ktorý sa zameriava na bezprostredné potreby ľudí postihnutých vojnou, následne na financovanie tisícov dlhodobejších projektov obnovy a napokon na premenu Ukrajiny na európsku krajinu zameranú na ekológiu a digitalizáciu.

S cieľom presadiť toto posolstvo vystúpili v pondelok na konferencii viacerí ukrajinskí ministri, ako i prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská.

Podľa AFP Ukrajinci okrem iného navrhli, aby si spojenecké krajiny „adoptovali“ konkrétne regióny Ukrajiny a organizovali tam obnovu zničených objektov, aby bola efektívnejšia.

Británia navrhla, že by sa ujala Kyjevskej oblasti, zatiaľ čo Francúzsko by sa sústredilo na Černihivskú oblasť. Austrália a Dánsko tiež patria medzi krajiny, ktoré prejavili záujem o projekty obnovy v konkrétnych regiónoch Ukrajiny.