Hana Ponická, spisovateľka a signatárka Charty 77, sa narodila pred 100 rokmi

Hana Ponická sa narodila 15. júla 1922 v obci Halič pri Lučenci v rodine sudcu. Detstvo a mladosť prežila v rodnej obci, Košiciach, Banskej Bystrici a Martine. Študovala na gymnáziách v Košiciach a Bratislave, kde aj v roku 1940 zmaturovala.

Po strednej škole sa rozhodla pre vysokoškolské štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity (v súčasnosti Univerzita Komenského) v Bratislave, ktoré však nedokončila. Aktívne sa zapojila do Slovenského národného povstania (SNP).

V rokoch 1948 až 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel, spisovateľ Štefan Žáry v tom čase ako dopisovateľ Československej tlačovej kancelárie (ČTK). Po návrate do Bratislavy bola v rokoch 1951 až 1953 vedúcou redaktorkou Výskumného oddelenia zdravotníckej osvety a v nasledujúcich rokoch pôsobila ako profesionálna spisovateľka, prekladateľka a publicistka. V rokoch 1968-1972 bola redaktorkou denníka Smena.

V roku 1972 ju normalizačná komisia zbavila zamestnania so zákazom publikovať. Presťahovala sa do dediny Lukavica, kde bola v rokoch 1977 až 1989 ako disidentka neustále prenasledovaná. V roku 1977 sa stala jedným zo signatárov Charty 77.

Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola 14. augusta 1989 spolu s členmi tzv. bratislavskej päťky - s Jánom Čarnogurským, Miroslavom Kusým, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým - zatknutá a súdená. Ján Čarnogurský aj Miroslav Kusý boli uväznení vo vyšetrovacej väzbe, zvyšní členovia stíhaní na slobode. V novembri 1989 boli všetci postupne oslobodení.

Do literárneho diania vstúpila Hana Ponická už počas stredoškolských štúdií. V tvorbe pre deti knižne debutovala zbierkou rozprávok zo života zvierat Slávikove husličky (1953). Vo svete prírody zostala aj v knihe Medvedí rok (1955).

Z jej detských prác si najväčšiu obľubu získali príbehy zo života svojráznej postavičky Štoplíka, ktoré vyšli v troch dieloch - O Štoplíkovi (1961), O Štoplíkovi, kým do školy nechodil (1991) a Ako Štoplík do školy chodil-nechodil (1991). Druhý a tretí diel knihy o Štoplíkovi vyšiel až v roku 1991 preto, lebo komunisti v roku 1977 vydanie knihy zastavili.

Z tvorby pre dospelých možno spomenúť knihu Ábelovský dom (1959), v ktorej priblížila čitateľovi rodný novohradský kraj, ďalej zbierku poviedok Prísť, odísť (1964) a Bosými nohami (1968) alebo dokumentárno-beletristické dielo Milan Rastislav Štefánik – hrdina sa vracia (1991).

Obdobie disidentského hnutia svojho života spracovala v autobiografickej knihe Lukavické zápisky (v roku 1989 dielo vydalo Škvoreckého exilové vydavateľstvo, na Slovensku kniha vyšla až v roku 2004). Ide o spomienkovo ladenú prózu, ktorá je pozoruhodným literárnym dielom o láske, manželstve, priateľstve a solidarite ľudí.

Spisovateľka sa okrem bohatej autorskej tvorby venovala aj prekladaniu z maďarčiny, francúzštiny, nemčiny a taliančiny. Z týchto jazykov preložila mnohé základné diela z klasiky i modernej literatúry. Na námet prózy Hany Ponickej bol nakrútený film Zlatá réva (1977).

Disidentka a spisovateľka Hana Ponická, nositeľka Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2002), zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov, pochovaná je v rodnej obci.