​Rizikové faktory, ktoré pridávajú mozgu 20 rokov navyše: Tomuto sa vyhnite!

Dlhovekosť je ako jedlo, na ktoré existuje množstvo receptov, no nik vám nezaručí, že práve ten jeho bude chutiť aj vám. Hoci nepoznáme presné prostriedky, ktoré by nám dokázali zaručiť dlhý život, s istotou vieme povedať, že ochorenia mu neprospievajú, a preto sa im treba čo najviac vyhýbať.

Demencia je jedným z ochorení, ktoré zásadným spôsobom skracujú priemernú dĺžku života. Hovoríme o nej aj preto, že v západnom svete sa s touto diagnózou stretávame čoraz častejšie, pričom početné výskumy nám pomáhajú lepšie ju pochopiť a zistiť, ako sa jej vyhnúť.

Demenciu možno v skratke opísať ako stratu kognitívnych funkcií, teda myslenia, spomínania a zdôvodňovania. Toto ochorenie postihuje predovšetkým mozog, pričom v pokročilejších štádiách zabraňuje pacientovi vykonávať každodenné aktivity.

Lekári vo väčšine prípadov nedokážu presne stanoviť príčinu vzniku demencie, hoci je zrejmé, že ochorenie postihuje prevažne ľudí v staršom veku. Viac ako vek by na jeho riziko ale mohol vplývať životný štýl, tvrdí výskum z prostredia Rotmanovho výskumného inštitútu v zariadení Baycrest v Toronte (Kanada).

Výskum dokazuje, že ľudia, ktorí nečelia rizikovým faktorom, ako je fajčenie, cukrovka alebo strata sluchu, majú aj vo vyššom veku podobne zdravý mozog ako o 20 rokov mladšie osoby. Len jediný z týchto rizikových faktorov pritom prispieva k starnutiu mozgu, ktoré je ekvivalentné trom rokom naviac.

„Naše výsledky svedčia o tom, že životný štýl je pri určovaní miery kognitívnych funkcií dôležitejší ako vek,“ tvrdí autorka štúdie Annalise LaPlumeová.

Podľa LaPlumeovej ide o skvelé správy: „Viete spraviť veľa pre to, aby ste tieto faktory zmenili. Pomáha napríklad správny manažment cukrovky, liečba straty sluchu a odborné poradenstvo pri odvykaní od fajčenia.“

Kanaďania dospeli k týmto výsledkom po analýze viac ako 22 tisíc ľudí, ktorých podrobili pamäťovým testom a testom na pozornosť. Vedci sledovali, ako sa ich výkon líši v závislosti od prítomnosti niektorého z ôsmich rizikových faktorov oslabovania kognitívnych funkcií, ako je nízke vzdelanie, strata sluchu, poranenie mozgu, závislosť na alkohole alebo drogách, vysoký tlak, fajčenie, cukrovka a depresia.

„Väčšina štúdií podobného charakteru sa sústredí na dospelých v strednom a pokročilom veku, ale my sme do výskumu pribrali aj ľudí vo veku od 18 rokov, pričom sa potvrdilo, že rizikové faktory negatívne vplývajú na riziko oslabovania kognitívnych funkcií v každom veku,“ tvrdí LaPlumeová.

Vďaka aktuálnym výsledkom podľa vedkyne vieme, že rizikové faktory je potrebné eliminovať už v mladom veku. „Náš výskum napokon dokazuje, že svojpomocne dokážete znížiť vlastné riziko oslabovania kognitívnych funkcií a demencie.“

LaPlumeová radí vysporiadať sa s rizikovými faktormi čím skôr, vďaka čomu sa vyhnete problémom súvisiacim so starnutím nášho najdôležitejšieho orgánu, mozgu.