Zmena podnebia a zničené poľnohospodárstvo. Toto sa stane, ak vojna na Ukrajine eskaluje

Od začiatku okupácie Ukrajiny ruskými vojskami, ktorý sa datuje do februára 2022, sme si už zvykli na slovné spojenie „jadrová vojna“, ktoré sa v médiách skloňuje čoraz častejšie. V správach ste už určite zaregistrovali simulácie možného jadrového útoku, ktorý by začala jedna z deviatich svetových jadrových mocností, no málokto sa odváži predpovedať, ako by vyzerala budúcnosť po takejto katastrofe.

Štátna univerzita v Louisiane vypracovala výskum, podľa ktorého by jadrová vojna viedla k vypusteniu kolosálnych objemov popola a dymu do vrchných vrstiev atmosféry, čím by došlo k dočasnému zatieneniu slnka a následnému poklesu teploty na zemi v priemere o 7,2 stupňov Celzia. Do mesiaca by sme tak prišli o všetku poľnohospodársku úrodu.

Ešte horšie by z tejto katastrofy vyšli oceány, ktoré by znášali následky celé desiatky, ak nie stovky rokov. Dá sa preto hovoriť o možnej „Malej jadrovej dobe ľadovej“.

Následky by pocítil celý svet

Vedci tvrdia, že jadrová vojna by zapríčinila pokles teploty oceánov najmä v severných častiach zemegule, kde by došlo k zamŕzaniu vody v okolí veľkých prístavov, ako je Tchien-ťin v Pekingu, Kodaň a Petrohrad. Svetový obchod by tak utrpel značné straty.

Obchod nie je jediný spôsob, akým zamŕzanie oceánov ohrozí život človeka na zemi. V dôsledku poklesu teploty vody by zahynulo množstvo morských rias, ktoré sú základnou zložkou potravy väčšiny morských živočíchov. Straty by teda zaznamenali aj rybári.

Všetky tieto následky sú vysoko pravdepodobné v prípade všetkých scenárov jadrovej vojny, aké tím z louisianskej univerzity študoval. Rovnako ohrozia celý svet nezávisle od toho, v ktorej časti dôjde k výbuchu jadrovej hlavice.

„Je jedno, kto vypustí bomby na koho. Môže to byť India s Pakistanom alebo NATO s Ruskom,“ podotýka vedúca autorka štúdie Cheryl Harrisonová. „Keď dôjde k uvoľneniu dymu do vrchných častí atmosféry, rozšíri sa po celom svete a ovplyvní každého.“

Na vinníkovi nezáleží

Vedci pri pátraní po možnom vývoji v budúcnosti využili počítačové simulácie, ktoré zohľadnili súčasné kapacity jadrového arzenálu jednotlivých mocností. Na svete sa pritom nachádza asi 13 tisíc jadrových zbraní, ktoré má vo vlastníctve 9 krajín (hoci mnohé z hlavíc sú technicky už nefunkčné). Väčšinu z nich ovládajú Spojené štáty a Rusko, viac ako 1000 ich je rozdelených medzi Francúzskom, Čínou, Veľkou Britániou, Indiou, Izraelom a Severnou Kóreou.

Pri simuláciách vedci samozrejme nemohli vynechať nukleárny stret USA a Ruska. Jeden zo scenárov počítal s vypálením 4400 100-kilotonových jadrových zbraní na veľkomestá a priemyselné oblasti v oboch krajinách, čo by podľa odhadov viedlo k požiaru, ktorý by vyprodukoval 149 miliárd kilogramov dymu a čierneho uhlíka.

Ani menšia vojna medzi Indiou a Pakistanom neponúka optimistickejšie následky. Obe krajiny by teoreticky mohli odpáliť asi 500 100-kilotonových jadrových zbraní, čo by vytvorilo 46 miliárd kilogramov dymu a sadzí. Aj to by stačilo na zatemnenie celej Zeme pred Slnkom.

Harrisonová končí svoje vyhlásenie zdôraznením skutočnosti, že vojna na Ukrajine nám už dnes ukazuje regionálne následky aj za hranicami týchto dvoch štátov – či už ide o zvýšené ceny palív alebo rastúcu infláciu. „Môžeme a musíme... urobiť všetko preto, aby sme zabránili jadrovej vojne. Jej následky by s veľkou pravdepodobnosťou boli globálne katastrofické.“