Tento príznak si nemýľte s covidom, môže značiť riziko demencie

Výskumníci z Chicagskej univerzity zistili, že náhla strata čuchu môže byť znakom demencie u inak zdravých ľudí. Navyše, zhoršenie čuchu môže byť spojené so zmenami v oblastiach mozgu, ktoré ovplyvňuje Alzheimerova choroba, čo naznačuje, že pravidelné meranie čuchových schopností môže byť užitočnou metrikou pre diagnostiku ochorenia.

Tím stojaci za štúdiou publikovanou v časopise Alzheimer’s & Dementia analyzoval údaje od 515 pacientov. Absolvovali opakované čuchové testy niekoľko rokov. Na konci obdobia štúdie u nich hodnotili, či boli zdraví, mali mierne poškodenie alebo Alzheimerovu chorobu.

Podskupina týchto pacientov tiež podstúpila vyšetrenia MRI na meranie objemu sivej hmoty v mozgu, ktorá je dôležitá pri regulácii pamäťových funkcií, pohybu a emócií. Je tiež známe, že u ľudí s Alzheimerovou chorobou objem sivej hmoty klesá.

Chicagský tím chcel zistiť, či miera poklesu čuchu ovplyvnila pravdepodobnosť, že pacientovi bude diagnostikovaná Alzheimerova choroba alebo mierne kognitívne poškodenie, a ako to môže súvisieť s objemom sivej hmoty.

Účastníci mali za úlohu identifikovať vzorky pachov terpentínu, čokolády, škorice, benzínu, citrónu, cibule, riedidla, ananásu, ruže, mydla, dymu a banánu. Mohli získať skóre medzi 0 a 12 v každom teste za počet vôní, ktoré správne uhádli.

Výskumníci vypočítali mieru poklesu čuchu každého jednotlivca a potom porovnali ľudí, ktorí si zachovali normálne kognitívne schopnosti s tými, u ktorých bola nakoniec diagnostikovaná kognitívna porucha alebo Alzheimerova choroba.

Zistili, že ľudia, ktorí zaznamenali rýchlejší pokles čuchu, mali takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich následne rozvinie Alzheimerova choroba alebo kognitívne poruchy, a tiež vykazovali menšie oblasti sivej hmoty mozgu.

Vedci však zdôraznili, že je nepravdepodobné, že by čuchový test dokázal úplne predpovedať nástup Alzheimerovej choroby. Tvrdia, že čuch by sa mal brať do úvahy spolu s viacerými faktormi ovplyvňujúcimi kognitívne stavy, ako je strava a genetická predispozícia.

Napriek tomu by tento test mohol byť užitočný pre rizikových pacientov, ktorí by sa mali sledovať v mladšom veku. "Ak by sme dokázali včas identifikovať ľudí vo veku 40, 50 a 60 rokov, ktorí sú vystavení vyššiemu riziku, mohli by sme mať dostatok informácií na to, aby sme ich zaradili do klinických skúšok a vyvinuli lepšie lieky," povedala vedúca autorka štúdie Rachel Pacyna.