Prezidentka:Treba pochopiť, čo znamená diskriminácia pre ľudí, ktorí ju zažívajú

Stretnutie s Adelou Makovou

O Rómskom holokauste, ktorého pamiatku obetí si dnes pripomíname, sa hovorí, že je nepoznaný a málo zdokumentovaný. O to cennejšie je zachovať spomienky ľudí, ktorých predkovia zažili Rómsky holokaust a podávajú svedectvo o neľudských činoch. Na stretnutí s pani Adelou Makovou z Badína som počúvala príbehy, ktoré jej mama a stará mama rozprávali a ktoré sa týkali priamo jej rodiny. Mala len rok, keď gardisti zabili jej otca partizána. Rozprávala mi aj ako Rómov na sklonku vojny gardisti chytali na uliciach a popravovali v Kremničke. Ako po zavraždených ostali siroty. Ako Rómovia spoznávali svojich blízkych po vojne pri exhumácii v masových hroboch podľa oblečenia. Aj o tom, ako jej otčim, ktorý prežil dva koncentračné tábory o týchto spomienkach pred rodinou a deťmi nechcel nikdy nehovoriť. Povedala mi aj o svojom živote, ako doma nemali peniaze na štúdium a ako 14-ročná nastúpila do závodu Slovenka ako priadka, ukázala mi aj článok, ktorý napísali o jej usilovnosti. Ako keď po materskej deti nastúpili do školy, pracovala ako sanitárka na Darcovskej stanici krvi v Banskej Bystrici. Ako jej deti a vnúčatá vyštudovali vysoké školy a aká je na nich nesmierne hrdá. Veľmi si želá, aby ľudia našli k sebe cestu porozumenia, aby nevinní ľudia a deti nepociťovali strach, z nenávisti a z vojny, ktorú ona ešte ako maličká zažila. Aby sa história neopakovala, je potrebné porozumieť tomu, čo znamená nenávisť, ponižovanie a diskriminácia pre konkrétnych ľudí a ich rodiny, ktorí ju zažívajú. A ako sa dá skĺznuť od slov posilňujúcich predsudky a nenávisť, až k vyvražďovaniu. Nezabúdajme! Pal o romano porajmos, saveskeri pamjatka marde manušen peske ada ďives leperas, pes vakerel hoj hino na prindžardo u čino zdokumendovindo. Kaleske barvaleder hin te ľikerel o manušengere leperibena, savengere o phureder familijakere manuša džiďile andro romano porajmos u vakeren pal o namanušikane buťa. Pro kidipen la raňaha Adelaha Makovaha le Baďinostar me šunavas, vakeribena, save lakeri daj u phuri daj vakerenas u save sas pal lakeri famelija. Sas la ča jekh berš, kana o gardisťi murdarde lakere dades partizano. Vakerelas mange the oda sar le Romen pro agor le bare maribnaske o gardisťi chutkernas pre ulica u murdarenas len Kremňičkate. Sar pal o murdarde ačhile o siroti. Sar o Roma prindžarkernas peskere manuša pal o mariben paš e ekshumacija andro masovo hrobi pal o gada. The pal koda sar lakero otčimo, savo predžiďila duj koncentračno tabora pal akala leperibena na kamelas ňikdaj te vakerel. Phenďa mange the pal peskero dživipen, sar len khere na sas love pre škola u sar 14-beršengeri geľa te kerel buťi sar prjadka andro zavodos Slovenka, sikhaďa mange lil savo pisinďe pal koda sar zorales kerelas buťi. Sar kana pal e maťersko o čhave gele andre škola, kerelas buťi sar sanitarka pre Darcovsko staňica rateskeri andre Banská Bystrica. Sar lakere čhave u lakere vnuki agorisarde o učhe školi u sar hiňi pre lende bari barikaňi. Bares peske mangel, te o manuša peske arakhen ke peste drom achaľuvibnaskero, te o žuže manuša u čhavore na šunen dar, la ňenavisťatar u le maribnastar, savi joj sar cikňori predžiďiľa. Te e historija na avel pale kampel te achaľol, so hin ňenavisť, te čhivel varekas tele u diskriminacija konkretno manušen u lengere familijen, save la dźiven. U sar pes del te perel le lavendar save ľikeren predsudki u ňenavisť ži ko murdaripen. Ma bisteras!

Uverejnil používateľ Zuzana Čaputová Pondelok 1. augusta 2022