Ministerstvo chce určiť minimálny vymeriavací základ zamestnancom, súkromné ZP to vítajú

Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Jej účinnosť navrhuje od 1. januára 2023. Súkromné zdravotné poisťovne Union a Dôvera vnímajú navrhovanú zmenu pozitívne, rovnako aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP).

Ministerstvo podotklo, že aktuálne existuje minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nezamestnaných, zatiaľ čo zamestnancovi stačí akýkoľvek úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatenej sumy. Podľa rezortu preto dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov.

„Tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie,“ priblížilo ministerstvo s tým, že ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu. „Čo je pre rok 2022 suma 79,31 eura mesačne,“ doplnil rezort.

Minimálny vymeriavací základ sa nemá týkať zamestnancov, ktorí sú zároveň poistencami štátu, teda napríklad poberatelia dôchodku. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. „Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení,“ doplnilo ministerstvo v dokumente.

Zmenu vítajú obe súkromné zdravotné poisťovne na Slovensku. „Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu považujeme za pozitívnu zmenu, lebo prispeje k zníženiu nesystémových prvkov v odvodových povinnostiach niektorých skupín platiteľov odvodov,“ uviedol pre TASR PR manažér Dôvery Branislav Cehlárik. Dôvera dúfa, že tento krok prispeje k lepšej tvorbe zdrojov na financovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. „Samozrejme, bude si to vyžadovať úpravu aktuálnych procesov pri spracovávaní platieb od platiteľov vrátane úpravy našich interných IT systémov,“ dodal.

Podľa Union ZP sa zavedením minimálneho vymeriavacieho základu u zamestnanca odstráni možnosť špekulatívneho vyplácania nízkej mzdy a s tým súvisiaceho platenia nízkeho odvodu do zdravotnej poisťovne. „Po novom však poistenec, ktorého výška mzdy nedosiahne minimálny vymeriavací základ, bude musieť rozdiel doplatiť sadzbou 14 percent. To môže mať za následok, že zamestnanci, ktorí si nevedia nájsť prácu na plný úväzok alebo nemôžu vykonávať prácu na celý úväzok, nebudú mať záujem o prácu na skrátený úväzok a tým sa ešte viac môže prehĺbiť ich sociálna odkázanosť na pomoc štátu,“ doplnila v stanovisku pre TASR hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Rovnako pozitívne reaguje štátna VšZP, podľa ktorej zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre zamestnanca prinesie rovnaké pravidlá platenia poistného u všetkých platiteľov. „V praxi už nebudú vznikať situácie, že poistenec/platiteľ bude mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť aj v prípade, ak jeho odvod do zdravotnej poisťovne zo zamestnania bude v nižšej výške ako z minimálneho vymeriavacieho základu,“ ozrejmila pre TASR manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová. VšZP konštatuje, že aktuálny legislatívny stav umožňoval, že niektoré skupiny si účelovo vyplácali nízku výšku príjmov. „To, samozrejme, znamenalo aj nižšie odvody. Týmto krokom sa zúži priestor na zneužívanie systému verejného zdravotného poistenia,“ doplnila Peterová.