Jubilant Mistrík: Divadlo je choroba, kto dostane bacila Thálie, ťažko sa z toho vylíže

Ján Mistrík doteraz účinkuje v Divadle Nová scéna. Je bratom slovenskej filmovej legendy - tragicky zosnulého Ivana Mistríka. Dnes (3. augusta) oslávi Ján Mistrík 80. narodeniny.

„Herec, ak chce byť svojprávny herec, tak nemôže mať vzory. Môžu sa mu páčiť, môže mať rád niektorých hercov. Môže obdivovať ich techniku, ale mal by byť vzorom sám pre seba. V divadlách, kde som bol, vo Zvolene som bol najradšej. Najplodnejšia bola spolupráca s Máriou Markovičovou, ktorá bola voľakedy hviezda zvolenského divadla,“ vyznal sa pre TASR jubilujúci herec.

Ján Mistrík sa narodil 3. augusta 1942 v Bratislave. Už ako dieťa spolu so starším bratom Ivanom vystupovali v SND. Prvýkrát ako šesťročný v inscenácii Rok na dedine (1948). Ako desaťročný si zahral na Novej scéne Zajaca v rozprávke Červená Karkulka.

Ako šestnásťročný mladík odišiel z 11-ročenky. Pracoval v pivovare Stein či stavbe priehrady v Krušných horách. V roku 1958 nastúpil do Dedinského divadla v Spišskej Novej Vsi a o rok neskôr začal študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u profesora Janka Borodáča. Jeho spolužiakmi boli Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Jela Bučková, Elena Galanová a iní.

„Divadlo je choroba a kto raz načuchne a dostane bacila Thálie do seba, tak už sa z toho ťažko vylíže. Napriek tomu, že som skúšal všeličo. Robil som robotníka, aj na priehrade, aj v pivovare aj kdekade. Potom som nastúpil do dedinského divadla. Išiel som na vysokú školu a už to pokračovalo ďalej,“ uviedol dlhoročný herec.

Účinkoval v divadle vo Zvolene, Martine, na Poetickej scéne a na Novej scéne, kde pôsobí doteraz. „Ja som sa smial, keď mi minule spomínala Mária Kráľovičová, že má výročie v SND. My sme začínali spolu. Ona v roku 1948 a ja v roku 1948. Lenže ja som mal vtedy šesť rokov.“

Po absolutóriu v roku 1963 nastúpil do zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského, kde si zahral v inscenáciách Drak je drak (Hlúpy Jano), Vytetovaná ruža (Jack Hunter) či Ženský zákon (Miško). Po dvojročnom pôsobení vo Vojenskom umeleckom súbore odohral šesť sezón v Divadle SNP v Martine, kde stvárnil viaceré dramatické charaktery: Biff (Smrť obchodného cestujúceho, 1967), Aľoška (Na dne, 1967), Artúr (Tango, 1969), Christian (Cyrano z Bergeraku, 1972), Vlas (Letní hostia, 1972) a to pod vedením režisérov ako Miloš Pietor, Ivan Petrovický, Stano Párnický, Ľubomír Vajdička alebo Peter Scherhaufer.

Rok 1968 bol prelomový aj v jeho živote. Za rozhlasové vysielanie z tajných krytov civilnej ochrany počas okupácie Československa sa dostal do nemilosti komunistov. Nemohol sa naplno uplatniť vo svojom hereckom povolaní. Odišiel do Bratislavy, kde sa v roku 1973 dostal do Poetického súboru Novej scény. V ňom stvárnil mnohé významné postavy ako Jesse Mahoney (Muž ako muž, 1975), Michal (Hájnikova žena, 1976), Trivelin (Lásky hra osudná, 1977), Aigistos (Elektra, 1978), Alain (Škola žien, 1981), Karol IV. (Jánošík podľa Vivaldiho, 1983). Od roku 1991 bol členom Činohry Novej scény a od roku 1999 je členom jej hudobno-dramatického súboru.

Známa je jeho postava Otca Zobara v muzikáli Cigáni idú do neba, Brasseta v komédii Charleyho teta, Pierra Bauchardona v muzikáli Mata Hari, Harryho Dangla v komédii Sluha dvoch šéfov či Spritzera v muzikáli Hairspray. Za postavu Voltaira v muzikáli Madame de Pompadour získal na medzinárodnom muzikálovom festivale v Južnej Kórei cenu za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej postave.

Diváci ho môžu vidieť v muzikáloch Jánošík a The Bodyguard. Budúca sezóna bude jeho 49. sezónou v Divadle Nová scéna. Hral vo viacerých filmoch ako napríklad: Kto si bez viny (1963), Letokruhy (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Kočka (1982), Vrchárska balada (1973), Cirkus v cirkuse (1975).

Účinkoval v celom rade televíznych inscenácií ako Dva životy, Divný Janko, Mário a kúzelník, Americká tragédia, Drotárskym chodníkom. Hral v televíznych seriáloch - Miesto v dome, 39 stupňov v tieni, Straty a nálezy.

Ján Mistrík pôsobí roky aj v rozhlase, kde začal pracovať už počas štúdia na VŠMU. Do pamäti poslucháčov sa zapísal ako Michal Bielik z kultového rozhlasového seriálu Čo nového, Bielikovci?, ktorý sa vysielal od marca 1974 až do konca februára 1990. Jeho hlas je známy aj z dabingu a venuje sa tiež prednesu poézie.

Dlhoročný herec je od školských čias aj aktívnym športovcom. „Basketbal som hrával skoro po ligu, volejbal a basketbal som hrával súťažne až skoro do dospelosti,“ uviedol pre TASR.

Keď mal 45 rokov, prvý raz v živote chytil do ruky tenisovú raketu. „Každé ráno, pokiaľ o ôsmej nenahrávam niečo v rozhlase, tak o pol ôsmej som na tenisovom kurte. Keď niekto príde tak hráme a keď nepríde, zahrám si na stenu 20 minút. Napochodujem 3-4 kilometre okolo kurtu a idem do divadla na skúšku,“ povedal pre TASR.

Ján Mistrík má tri dcéry, päť vnúčat a jedno pravnúča.