Súd zamietol žalobu v prípade segregácie rómskych žien v prešovskej pôrodnici

Umiestňovanie rómskych žien do takzvaných rómskych izieb v pôrodnici nie je podľa súdu diskriminačné. Rozsudok nie je právoplatný. Poradňa avizovala, že voči nemu podá odvolanie.

Zamietnutie žaloby pre TASR potvrdil hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak s tým, že súd tak rozhodol 29. júla a proti rozsudku je možné podať odvolanie.

Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov bola jednou zo žalovaných v súdnom konaní na základe tzv. antidiskriminačnej žaloby podanej Poradňou pre občianske a ľudské práva. „Žalovaná považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a zákonné, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní,“ povedala pre TASR Miroslava Kušníriková z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Keďže vec nie je právoplatne ukončená, v spojení s avizovaným podaním odvolania neúspešným žalobcom, nemocnica nebude podľa jej slov v tomto štádiu predmetnú právnu vec bližšie komentovať.

Poradňa podala žalobu na súd ešte v decembri 2013 ako takzvanú verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona. „V súdnom konaní sme poukazovali na to, že na oboch oddeleniach gynekológie a pôrodníctva Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, takzvanej ´starej´ a ´novej´ pôrodnici, je zavedená dlhodobá prax umiestňovania rómskych žien do oddelených takzvaných rómskych izieb,“ priblížil programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva Štefan Ivanco.

Žalobou sa podľa jeho slov domáhali toho, aby nemocnica nezákonnú prax odstránila. Žaloba smerovala zároveň aj proti Slovenskej republike, v zastúpení ministerstvom spravodlivosti aj samotnému rezortu spravodlivosti, ktorý je zriaďovateľom prešovskej nemocnice. „V súdnom konaní sme poukazovali na to, že situáciu v nemocnici dlhodobo ignorovali a neprijali preventívne opatrenia, ktoré by segregáciu rómskych žien odstránili a predchádzali jej,“ doplnil Ivanco.

Ako ďalej povedal, podľa súdu poradňa ako žalujúca strana nepreukázala, že sú rómske ženy umiestňované v oddelených izbách z dôvodu ich rómskej príslušnosti. Súd okrem toho konštatoval, že umiestňovanie rómskych žien na oddelenú izbu nemusí samo osebe predstavovať nezákonnú segregáciu a môže byť odôvodnené zdravotným stavom pacientiek, obsadenosťou oddelenia, epidemiologickými opatreniami, ako aj tým, či konkrétne ženy samy neuprednostnili pobyt na izbe s inými rómskymi ženami.

„Tento rozsudok je ďalším potvrdením toho, že pre slovenské súdy je rozhodovanie o prípadoch rasovej diskriminácie stále výzvou. Z praxe viem, že súdne rozhodnutia sú často poznačené aj rasovými predsudkami, ktoré nie sú v našej spoločnosti ojedinelé. Tento rozsudok nie je výnimkou,“ skonštatovala advokátka zastupujúca poradňu v súdnom spore Vanda Durbáková. Aj v tomto prípade dal podľa nej súd väčšiu váhu výpovediam lekárskeho personálu ako výpovediam samotných rómskych žien, ktoré túto prax potvrdzovali.