WHO sa obracia na verejnosť so žiadosťou o pomoc pri zmene názvu opičích kiahní

Ako informovala agentúra AFP, odborníci už dlhší čas upozorňujú, že zaužívaný názov môže byť stigmatizujúci pre primáty, po ktorých bola choroba pomenovaná, aj keď pri jej šírení zohrávajú len malú úlohu. Rovnako môže poškodzovať aj africký kontinent, s ktorým sa tieto zvieratá často spájajú.

AFP pripomenula, že nedávno boli v Brazílii zaznamenané prípady, keď ľudia napadli opice kvôli obavám z choroby.

„Ľudské opičie kiahne dostali svoj názov skôr, ako sa začali používať súčasné osvedčené postupy pri pomenovávaní chorôb,“ vysvetlila novinárom v Ženeve hovorkyňa WHO Fadela Chaibová.

Dodala, že WHO chce nájsť názov, ktorý nebude stigmatizujúci, a informovala, že pre tento účel bola vytvorená špeciálna webová stránka: https://icd.who.int/dev11.

Opičie kiahne dostali svoj názov preto, lebo vírus bol v roku 1958 identifikovaný u opíc chovaných na výskum v Dánsku. Táto choroba sa však vyskytuje u mnohých zvierat, a najčastejšie u hlodavcov.

U ľudí bolo ochorenie prvýkrát zistené v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike. Následnej sa jeho šírenie medzi ľuďmi obmedzilo najmä na niektoré štáty západnej a strednej Afriky, kde je endemické.

V máji sa však prípady tohto ochorenia, ktoré spôsobuje horúčku, bolesti svalov a veľké kožné lézie podobné vredom, začali rýchlo šíriť po celom svete, a to najmä medzi mužmi, ktorí majú pohlavný styk s mužmi.

Podľa WHO bolo od začiatku roka na celom svete potvrdených viac ako 31.000 prípadov nákazy opičími kiahňami. Dvanásť ľudí tejto chorobe podľahlo.