​Vedci vpichli mladým myšiam krv starších jedincov. Pokus priniesol nečakané výsledky

Pri darovaní krvi je dôležité vnímať najmä krvnú skupinu a Rh faktor. Ostatné ukazovatele, ako je pohlavie alebo vek darcu, ostávajú pre príjemcu zahalené rúškom tajomstva. Ako však ukázal najnovší pokus na myšiach, na jeho život v budúcnosti môžu mať oveľa väčší vplyv ako sa doteraz predpokladalo.

Štúdia publikovaná v prestížnom žurnále Nature Metabolism hovorí o tom, čo sa deje s mladými myšami po tom, ako prijmú krv od starších príbuzných. Podľa vedcov sa tieto myši stretávajú so známkami starnutia, čo je možné pozorovať aj v prípade ľudí, ak sa ich bunky zmiešajú s krvnou plazmou starších osôb.

Ako sa správa staršia krv v mladšom tele

Vedci podali mladším myšiam vo veku 3 mesiacov krvnú transfúziu s krvou myší vo veku 22 až 24 mesiacov. Následne testovali silu ich svalov a zisťovali, či darovaná krv ovplyvní starnutie ich svalových tkanív.

V porovnaní s kontrolnou skupinou (tú tvorili mladé myši, ktorým podali krv od rovnako starých myší) myši, ktoré dostali krv od starších jedincov, mali „zníženú maximálnu silu zášklbu a zreteľne nižšiu silu úchopu a uvoľnenia pri kontrakciách,“ píšu vedci v štúdii.

Fyzickú výdrž myší testovali sedem dní po podaní transfúzie prostredníctvom behu na bežeckom páse. Ako už zrejme tušíte, hlodavce, ktoré dostali krv od starších jedincov, sa pri behu rýchlejšie unavili a zabehli kratšiu vzdialenosť ako kontrolná skupina. Okrem toho u nich zaznamenali biomarkery poukazujúce na poškodenie pečene a jej starnutie.

Zaujímavá je aj skutočnosť, že sa zmenilo aj zdravie starších myší po prijatí krvi od mladších jedincov. Takýto čin mal za následok zmiernenie počtu fibróz a lipidov a zlepšenie výkonu a výdrže.

Výsledky sú prínosom aj pre ľudí

Výsledky aktuálneho výskumu potvrdzujú zistenie z roku 2005, ku ktorému došlo vďaka kontroverznému pokusu, v rámci ktorého k sebe prišili mladšiu a staršiu myš tak, aby mali spoločné orgány a spoločný krvný obeh. Aj tento výskum dokázal, že zdieľanie krvi s mladším jedincom dokáže zvrátiť priebeh starnutia.

„Po heterochronickej transfúzii krvi sme zaznamenali prenos fyziologických známok starnutia zo starých na mladé myši,“ tvrdia výskumníci. „Táto reakcia nijako nesúvisí... s chronologickým vekom.“

Jedným z možných vysvetlení je to, že bunky starších hlodavcov uvoľňujú sekrečný fenotyp spojený so starnutím, ktorý u mladších jedincov vyvoláva príznaky starnutia, ako je slabnutie svalov, pokles výdrže a poškodenie tkanív.

Tieto bunky, ktoré sa prestali deliť, ale zotrvávajú v organizme, môžu ovplyvniť ďalšie bunky vo svojej blízkosti aj po transfúzii, a to bez ohľadu na chronologické starnutie príjemcu krvi.

Podobné výsledky je možné pozorovať aj u ľudí. Vedci už aplikovali bunky z ľudskej pečene do krvnej plazmy osôb vo veku 60 až 70 rokov. V priebehu šiestich nasledovných dní pritom zistili prítomnosť viacerých biomarkerov starnutia, ktoré neboli prítomné po aplikovaní rovnakých buniek do plazmy darcov vo veku 20 až 30 rokov.

Vedci dodávajú, že obidva závery môžu ovplyvniť vývoj nových liečebných procesov zameraných na dlhovekosť pri zohľadnení rôznych faktorov, vrátane sekrečného fenotypu spojeného so starnutím.