​Od promiskuity po lásku ku kofeínu: 7 vlastností, ktoré ste zdedili po rodičoch, a ani o tom neviete

Výzor nie je to jediné, čo dedíme po rodičoch. Genetika totiž ovplyvňuje aj tie oblasti života, o ktorých ste si dodnes mysleli, že nad nimi máte plnú kontrolu.

Zistite, na čom všetkom sa podieľajú gény od vašich rodičov.

1. Káva ako barlička

Foto: shapovalphoto/Shutterstock.com

Ak si nedokážete predstaviť ráno bez kávy, poďakujte sa svojim rodičom. Za všetko môže gén PDSS2 – čím viac ho v tele máte, tým menej kofeínu potrebujete na plynulé fungovanie počas dňa.

2. Pozeranie pod sukne

Synovia promiskuitných otcov sú dvakrát náchylnejší podvádzať svoje polovičky. Tvrdí to štúdia publikovaná vo vestníku Proceedings of the National Academy of Sciences, podľa ktorej genetická výbava niektorých mužov obsahuje variant génu DRD4, takzvaný „playboy gén“.

3. Nechuť k pohybu

Jedným z lákadiel, ktorými sa zdravotníci snažia priviesť spoločnosť k pohybu, je dobrý pocit, ktorý nastáva po fyzickej námahe. Ak vás ani tento fakt nedokáže presvedčiť o tom, že športovať sa oplatí, možno to jednoducho nemáte v génoch.

Univerzita v Georgii prišla s výskumom, podľa ktorého sa v telách niektorých z nás nachádza gén, ktorý bráni uvoľňovaniu dopamínu pri cvičení. Ďalší výskum tvrdí, že asi 25 percent ľudí má genetickú predispozíciu na spomalenú tvorbu a pomalé vstrebávanie dopamínu pri cvičení, takže po pohybe necítia žiadne príjemné emócie.

4. Nespavosť

Foto: Stock-Asso/Shutterstock.com

Vyskúšali ste už všetky recepty starých materí, no aj tak sa vám nedarí zažmúriť oči počas väčšiny nocí? Poďakujte sa svojej mame!

Univerzita v britskom meste Warwick prišla na to, že deti matiek trpiacich nespavosťou od nich dedia niektoré spánkové črty. Pri otcoch táto spojitosť nebola dokázaná. Ďalšie dôkazy zas svedčia o tom, že väčšina ľudí má genetickú predispozíciu buď k tomu, aby boli ranné vtáčatá alebo nočné sovy. Rozhoduje o tom kombinácia až 351 rôznych miest v genetickej výbave.

5. Vysoký prah bolesti

Ryšaví ľudia po rodičoch nezdedili len svoj jedinečný vzhľad, ale oproti ľuďom s inak sfarbenými vlasmi tiež lepšie znášajú bolesť. Aj za túto skutočnosť je zodpovedná genetika.

Vedci v dánskej Aalborgskej univerzite vpichli dobrovoľníkom kapsaicín, ktorý je aktívnou zložkou čili papričiek, vďaka čomu zistili, že ryšaví ľudia lepšie tolerujú bolesť z pikantných jedál. Rovnako ich príliš nebolí pichnutie špendlíkom. Na druhej strane sú citlivejší na chlad a horšie znášajú anestetiká podávané injekčnou striekačkou.

6. Chuť na sladké

Neschopnosť odolať sladkým nástrahám netreba pripisovať len slabej vôli. Ľudia, ktorí disponujú jedným z dvoch variantov génu FGF21 sú totiž približne o 20 percent náchylnejší na zbožňovanie sladkostí.

Dobrou správou je, že rovnaká genetická variácia je častejšie prítomná u tých z nás, ktorí majú prirodzene nižší podiel telesného tuku. Na druhej strane majú častejšie problémy s vysokým tlakom a ukladaním tuku v oblasti pása.

7. Preferencie jedál

Foto: Pormezz/Shutterstock.com

Je samozrejmé, že lásku a nenávisť k jedlu v značnej miere formuje výchova, ale netreba tu zabúdať aj na rolu genetiky. Výskumy totiž dokazujú, že tá má vplyv aj na to, ktoré jedlá milujete, a ktoré naopak neznášate.

Výskum londýnskej univerzity King's College skúmal viac ako 3000 dvojčiat, pričom z výsledkov vyplýva, že tie jednovaječné – ktoré majú spoločných 100 percent génov – častejšie obľubujú rovnaké druhy jedál ako dvojičky, ktoré nie sú jednovaječné a ich genetická výbava sa podobá na výbavu bežných súrodencov.