Svet si pripomenie Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam

Jednomyseľne prijatá rezolúcia vyzýva na zvýšenie povedomia a vzdelávania "o účinkoch skúšobných výbuchov jadrových zbraní alebo akýchkoľvek iných jadrových výbuchov a o potrebe ich zastavenia ako jedného z prostriedkov na dosiahnutie cieľa – bezpečnejšieho sveta bez jadrových zbraní".

Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam, ktorý sa pripomínal prvýkrát 29. augusta 2010, zaviedla OSN do kalendára medzinárodných a svetových dní so zámerom, aby jej členské štáty, medzinárodné a mimovládne organizácie, univerzity, aktivisti aj médiá informovali verejnosť o nevyhnutnosti skoncovať s jadrovými pokusmi.

Rezolúciu inicioval Kazachstan s cieľom pripomenúť si zatvorenie Semipalatinského jadrového polygónu. Stalo sa tak 29. augusta 1991 na základe výnosu prvého prezidenta tejto stredoázijskej republiky Nursultana Nazarbajeva.

Rozhodnutie o zriadení sovietskeho jadrového polygónu pri Semipalatinsku padlo v Moskve v novembri 1946. S výstavbou tajného objektu, označeného ako objekt číslo 905, sa začalo nasledujúci rok, pričom prvá jadrová skúška sa na polygóne uskutočnila 29. augusta 1949. Počas 40 rokov činnosti na ňom Sovietsky zväz uskutočnil vyše 460 jadrových testov. Likvidácia infraštruktúry polygónu bola zavŕšená 29. júla 2000, keď zatvorili poslednú zo 181 štôlní a zlikvidovali posledný z 13 vrtných otvorov.

História jadrových skúšok sa začala písať 16. júla 1945 v púštnom testovacom zariadení Alamogordo v americkom štáte Nové Mexiko pod kódovým označením Trinity. Ohnivá guľa spôsobená výbuchom vtedy dosiahla výšku jeden a pol kilometra a dym vystúpil až do výšky 12 kilometrov. Od začiatku testovania jadrových zbraní sa ich uskutočnilo na celom svete vyše 2100. Najviac testov vykonali USA, bývalý Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čína.

Piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Británia, Francúzsko a Čína) začiatkom tohto roka potvrdili, že chcú prijať opatrenia proti ďalšiemu šíreniu jadrových zbraní. „Zdôrazňujeme, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a že nesmie byť nikdy vedená,“ podčiarkli v spoločnom vyhlásení.

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru však v júni 2022 uviedol, že „ak jadrové veľmoci nepodniknú okamžité opatrenia“, celosvetový počet jadrových zbraní môže v najbližších rokoch – prvý raz od konca studenej vojny – znovu rásť. Nebezpečenstvo ich použitia je pritom najvyššie za celé desaťročia. Najväčším jadrovým arzenálom disponuje podľa údajov inštitútu Rusko s celkovo 5977 hlavicami, čo je o takmer 550 viac, ako majú Spojené štáty (5428). Obidve krajiny vlastnia vyše 90 percent nukleárnych hlavíc na svete.