Pacientom s demenciou pomáha hudba, takto sa dokážu spojiť so svojimi milovanými

Ľudia s demenciou v neskorších štádiách ochorenia často strácajú schopnosť verbálne komunikovať s blízkymi. Štúdia Northwestern University v spolupráci s Inštitútom pre terapiu umením (ITA) však ukazuje, ako možno túto priepasť preklenúť pomocou hudby.

V rámci intervencie vyvinutej v ITA a nazvanej „Hudobný most k pamäti" hral živý hudobný súbor hudbu z pacientovej mladosti. Pacientom hrali napríklad piesne z muzikálov „Oklahoma“ alebo „Za zvukov hudby“. Vytvorilo to emocionálne spojenie medzi pacientom a jeho opatrovateľom tým, že im umožnilo spoločne interagovať s hudbou prostredníctvom spevu, tanca a hrania na jednoduché nástroje, uviedli autori štúdie.

Program tiež zvýšil sociálnu angažovanosť pacientov a znížil neuropsychiatrické symptómy, ako je nepokoj, úzkosť a depresia u pacientov aj u opatrovateľov. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Alzheimer Disease and Associated Disorders je nezvyčajná, pretože sa okrem pacientov s demenciou zamerala aj na ich opatrovateľov, povedala vedúca autorka štúdie Borna Bonakdarpour. Väčšina predchádzajúcich štúdií využívajúcich hudbu pre pacientov s demenciou sa zameriavala iba na pacientov.

"Pacienti sa dokázali spojiť s partnermi prostredníctvom hudby, spojenia, ktoré im nebolo dostupné verbálne," povedala Bonakdarpour, docentka neurológie na Northwestern University Feinberg School of Medicine. „Ovplyvňuje to aj rodinu a priateľov ľudí s demenciou. Je pre nich bolestivé, keď sa nemôžu spojiť s milovanou osobou. Keď jazyk už nie je možný, hudba im dáva vzájomný most.“

Hudobná pamäť a spracovanie hudby nie je ovplyvnené Alzheimerovou chorobou

Hudobné spomienky často zostávajú v mozgu, aj keď jazyk a iné spomienky sa pri demencii vytrácajú, povedala Bonakdarpour. Je to preto, že oblasti mozgu, ktoré sa podieľajú na hudobnej pamäti a spracovaní (napr. mozoček), nie sú tak postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo demenciou až do oveľa neskoršieho priebehu ochorenia. Pacienti si teda môžu zachovať schopnosť tancovať a spievať dlho po tom, čo sa zníži ich schopnosť rozprávať.

V štúdii boli obyvatelia zariadenia Silverado Memory Care na predmestí Chicaga a ich opatrovatelia zaznamenaní na video, ako komunikujú 10 minút pred a 10 minút po intervencii. Pred hraním hudby absolvovala každá dvojica pacient/opatrovateľ tréning, ako efektívnejšie interagovať počas hudby.

Počas 45-minútovej hudobnej intervencie hudobný súbor a spevák zahrali piesne, ktoré pacienti poznali z mladosti. Pacienti a ich opatrovatelia dostali jednoduché nástroje, ako sú tamburíny a šejkre. Špeciálne vyškolení muzikoterapeuti komunikovali s pacientmi počas vystúpení, prinútili ich hrať na nástroje, biť na bubny, spievať a tancovať.

Po hudbe nasledoval skupinový rozhovor. Pacienti boli viac sociálne zaangažovaní, čo dokazoval väčší očný kontakt, menej rozptyľovania, menej rozrušenia a lepšia nálada. Na porovnanie, kontrolná skupina, ktorá nedostala intervenciu a bola vystavená bežnej dennej starostlivosti a programom, nevykazovala takéto zmeny v rovnakom časovom rámci.

Program zahŕňal 12 stretnutí počas troch mesiacov. Pred terapiou niektorí jedinci so svojimi partnermi príliš nekomunikovali. Počas zásahu však začali spolu hrať, spievať a tancovať, čo bola pre rodinu výrazná zmena. Tieto zmeny ovplyvnili aj ich správanie mimo sedení.

"Ako program postupoval, opatrovatelia pozvali viacerých rodinných príslušníkov," povedal Jeffrey Wolfe, neurologický hudobný terapeut v ITA a vedúci programu. „Stal sa z toho normalizačný zážitok pre celú rodinu. Všetci sa mohli stotožniť so svojou milovanou osobou napriek stupňu ich demencie.“