Nedostatok tohto vitamínu zdvojnásobuje riziko srdcových chorôb

Výskum publikovaný v lekárskom časopise European Heart Journal zistil, že nedostatok vitamínu D je spojený s dvojnásobne vyšším rizikom srdcových chorôb.

Po vystavení slnečnému žiareniu sa vitamín D vytvára v koži a premieňa sa na kalcifediol v pečeni a potom sa mení na kalcitriol v obličkách.

Kalcitriol (1,25-dihydroxyvitamín D) je aktívna forma vitamínu D ovplyvňujúca imunitný systém, rast kostí, tvorbu adrenalínu, noradrenalínu, dopamínu a serotonínu.

Štúdia naznačuje, že kalcitriol môže tiež ovplyvniť kardiovaskulárne zdravie prostredníctvom svojich účinkov na iné systémy vrátane imunitného systému.

V tomto výskume sa ukázalo, že účastníci s nízkou hladinou vitamínu D mali vyšší krvný tlak a riziko srdcových chorôb v porovnaní s ľuďmi s adekvátnymi hladinami vitamínu D v krvi.

Výsledky ukázali, že ľudia s najnižšou hladinou vitamínu D mali dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť kardiovaskulárnymi ochoreniami, než ľudia v normálnom rozmedzí.

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) sú hlavnou príčinou úmrtí a invalidity, pričom každoročne si vyžiadajú životy 7,9 milióna ľudí na celom svete.

Viac ako miliarda ľudí na svete má nízku hladinu vitamínu D. Najlepším testom na určenie stavu vitamínu D je meranie sérových koncentrácií 5-hydroxyvitamínu D (25(OH)D).

Aby tím vedcov preskúmal súvislosť medzi hladinami 25(OH)D v sére a rizikom kardiovaskulárnych ochorení, analyzoval údaje UK Biobank od viac ako pol milióna účastníkov.

Výskumníci zistili, že riziko vysokého krvného tlaku a srdcových ochorení prudko kleslo tam, kde hladina 25(OH)D v sére bola okolo 50 nmol/l. Viac ako 55 percent účastníkov malo sérové ​​hladiny < 50 nmol/l a 13 percent malo deficit s hladinami pod 25 nmol/l.

Profesorka Elina Hyppönen, vedúca štúdie, povedala: „Závažný nedostatok je relatívne zriedkavý, ale v prostredí, kde sa vyskytuje, je veľmi dôležité byť proaktívny a vyhnúť sa negatívnym účinkom na srdce. Napríklad nedostatok môže byť problémom pre ľudí žijúcich v rezidenčnej starostlivosti, ktorí môžu mať obmedzené vystavenie slnku.“

Vitamín D možno nájsť v niektorých potravinách, ale toto množstvo nestačí. Hyppönen vysvetlila:

„Vitamín D môžeme získať aj z potravy, vrátane mastných rýb, vajec a obohatených potravín a nápojov. To znamená, že jedlo je nanešťastie relatívne chudobným zdrojom vitamínu D a ani inak zdravá strava ho zvyčajne neobsahuje.

Ak nedostávame žiadny vitamín D cez slnko, je to jedna zo vzácnych živín, pre ktorú niekedy potrebujeme denný doplnok, aby sme udržali krok s požiadavkami. Pochopenie súvislosti medzi nízkymi hladinami vitamínu D a KVO je obzvlášť dôležité vzhľadom na celosvetovú prevalenciu tohto smrteľného stavu.

Naše výsledky sú vzrušujúce, pretože naznačujú, že ak dokážeme zvýšiť hladiny vitamínu D v rámci noriem, mali by sme ovplyvniť aj mieru KVO. V našej študovanej populácii odhadujeme, že zvýšením jedincov s deficitom vitamínu D na úroveň aspoň 50 nmol/l sa dalo predísť 4,4 percentám všetkých prípadov KVO."