Slovenské súdy porušili novinárovi právo na slobodu prejavu

Podľa ESĽP sa tak stalo konaním všeobecných súdov, ktoré rozhodovali o žalobe na novinára.

Žalobu na Soltésza podal muž, ktorého v minulosti spomínal vo svojom článku.

O prípade informovali v minulých dňoch Hospodárske noviny, ministerstvo spravodlivosti na svojom webe už zverejnilo podrobnejšie informácie o verdikte ESĽP. "Súd nevytkol všeobecným súdom ich rozhodnutie ako také, kritizoval spôsob, akým k nemu dospeli," uviedlo ministerstvo spravodlivosti.

Soltész v dnes už neexistujúcej Národnej obrode v roku 2003 uverejnil článok o zmiznutí podnikateľa v Poprade. Opisoval aj stretnutie podnikateľa s jedným mužom deň pred zmiznutím. Tento muž potom podal na novinára žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej namietal, že článok zasiahol do jeho povesti, pretože vyvolal medzi jeho známymi dojem, že sa podieľal na zmiznutí.

Okresný súd Poprad v roku 2006 jeho žalobe vyhovel a zaviazal Soltésza zaplatiť 28 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a trovy konania. Po tom, ako sa novinár proti rozsudku odvolal, Krajský súd v Prešove sumu znížil na 3000 eur (plus trovy konania vo výške 10 150 eur).
Ústavný súd sťažnosť odmietol

Novinár sa potom obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd SR, kde namietal porušenie svojho práva na slobodu prejavu rozhodnutiami všeobecných súdov. Ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. "Rozhodol, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy," píše ministerstvo spravodlivosti. Novinár sa napokon sťažoval pred ESĽP.

ESĽP v rozsudku z 22. októbra tohto roka na rozdiel od ÚS SR konštatoval, že v dôsledku konania všeobecných súdov bolo porušené právo Soltésza na slobodu prejavu. Podľa ESĽP naše súdy neposúdili prípad podľa štandardov, vyplývajúcich z článku o slobode prejavu, ktorý obsahuje Európsky dohovor o ľudských právach. Nezaoberali sa totiž otázkami verejného záujmu na zverejnení informácie a zachovaním rovnováhy medzi záujmom spoločnosti byť informovaný a záujmom jednotlivca na ochrane jeho povesti. Naše súdy sa sústredili len na dokazovanie pravdivosti zverejnenej informácie.
Novinárovi priznali aj peniaze

Súd tiež posúdil postup ústavného súdu a dospel k záveru, že právna ochrana, ktorú mal sťažovateľ na vnútroštátnej úrovni k dispozícii, nespĺňala kritériá spomínaného článku dohovoru. ESĽP priznal novinárovi 14 463 eur ako náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku konaní pred vnútroštátnymi súdmi a 5 852 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Priznal mu aj 3 935 eur ako náhradu trov a výdavkov v konaní.

Zástupkyňa vlády SR pred ESĽP Marica Pirošíková vyjadrila poľutovanie nad formalistickým prístupom ústavného súdu. Z podobných dôvodov ho kritizovala už aj v roku 2003. Upozorňovala na to, že bude mať za následok aj podávanie sťažností na ESĽP. "Zástupkyňa vlády preto vyzýva ústavný súd, aby zosúladil svoju rozhodovaciu prax s judikatúrou Súdu (ESĽP-pozn. SITA)," píše sa na webe ministerstva spravodlivosti.