Poslanec Beblavý chce zachovať angličtinu na školách

Aj proti tejto zmene v navrhnutom novom štátnom vzdelávacom programe rozbehol petíciu. Pripravované zmeny predložil Štátny pedagogický ústav na pripomienkovanie verejnosti, vyjadriť sa k nim môžu do konca októbra.

"Návrh obsahuje niekoľko veľmi škodlivých myšlienok, ktoré idú proti moderným európskym trendom vo vzdelávaní," hovorí Beblavý. Petíciu rozbehol vo štvrtok 24. októbra, do piatkového rána ju podľa jeho slov podpisom podporilo 224 ľudí.

Návrh inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy ruší povinnú angličtinu v základných školách ako prvý jazyk. Tú od tretieho ročníka v roku 2011 zaviedol minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). Podľa Beblavého ju chcú teraz zrušiť aj napriek sľubom ministra, že ju zachová.

Jazyky sú kľúčom k pokroku

Druhý cudzí jazyk sa navrhuje ako doplnkový. Kým teraz je od piatej do deviatej triedy druhý jazyk povinný, po novom ho už žiaci mať nemusia.

"Znalosť jazykov je kľúčom k mobilnejšej, schopnejšej a konkurencieschopnejšej generácii a jej uplatneniu na pracovnom trhu. V krajinách OECD majú dnes žiaci vo veku 12 až 14 rokov v rámci povinného obsahu v priemere 13 percent hodín výučby cudzích jazykov, u nás len 10," hovorí Beblavý.

V malých, otvorených ekonomikách je podľa poslanca trendom zvyšovať časovú dotáciu výučby cudzieho jazyka. Ministerstvo školstva pri rušení povinnej angličtiny argumentuje, že ju dnes ako povinný cudzí jazyk učí 70 percent učiteľov nekvalifikovane, majú iba maturitu z angličtiny.

Rezort školstva chce zachovať slobodu voľby žiaka, nech si sám vyberie, ktorý cudzí jazyk sa chce učiť, tvrdí hovorca ministra školstva Michal Kaliňák. Ďalší problém vidí ministerstvo v tom, že žiaci na národnostne zmiešanom území, napríklad v maďarských školách, by sa podľa dnešného stavu museli učiť tri cudzie jazyky - dva ako doposiaľ a potom slovenský.

Poslanec Beblavý sa v petícii postavil i proti zníženiu počtu voliteľných hodín, ktoré si môžu školy a žiaci určovať sami. "Znižujú sa počty voliteľných hodín o 39 % a školy tak prichádzajú o možnosti prispôsobiť výučbu potrebám svojich žiakov. Už dnes je počet voliteľných predmetov výrazne nižší, ako je priemer vyspelých krajín," hovorí poslanec.

Zmeny by boli na úkor jazykov

Podstatnou navrhnutou zmenou je i opätovné rozloženie učiva do ročníkov, v súčasnosti štátny vzdelávací program učivo rozdeľuje len na stupne. Podľa Beblavého ale neexistuje jednotné a správne riešenie, ako určiť presný počet hodín v ročníkoch.

"Výber hodinovej dotácie je vždy závislý od pedagógov, vybavenia a potrieb, ktoré má konkrétna škola k dispozícii," dopĺňa.

Poslancovi prekáža i plošné zvýšenie hodín chémie a pracovného vyučovania. Je podľa neho absurdné prikazovať školám zásadne zvýšiť počet hodín na tieto predmety, a to práve na úkor jazykov. Beblavý hovorí, že nie je proti voliteľnému zvýšeniu chémie, ak sa pre ňu rozhodne konkrétna škola podľa svojich potrieb, no plošné zvýšenie považuje za zbytočné.

Ministerstvo školstva sa už skôr vyjadrilo, že ide len o návrh školských osnov a finálne stanovisko budú očakávať od Štátneho pedagogického ústavu po tom, čo vyhodnotí pripomienky od verejnosti. "Po vyhodnotení pripomienok a stanovisku predmetových komisií navrhneme úpravy," hovorí námestníčka riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Katarína Vaškaninová. Potom materiál poputuje na ministerstvo školstva, ktoré zmeny schvaľuje.