Politológ Sung: Vojenský útok na Taiwan nie je pre Čínu momentálne možnosťou
- 11:23 14.09.2022
- Peking/Tchaj-pej

Čína má v súčasnosti k útoku na Taiwan len veľmi málo podnetov, vojenský zásah Pekingu voči tomuto ostrovu preto nateraz nehrozí.
Pre TASR to uviedol politológ Austrálskej národnej univerzity v Canberre (ANU) Wen-Ti Sung, podľa ktorého sa Čína neustálou hrozbou vojenského konfliktu snaží zmeniť súčasný stav v Taiwanskom prielive vo svoj prospech.
Zvýšené napätie medzi Pekingom a Tchaj-pejom v uplynulých týždňoch vyvolala nedávna cesta predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwan. Čína v reakcii na túto návštevu, ktorá sa uskutočnila 2. augusta, spustila v Taiwanskom prielive rozsiahle vojenské cvičenie. Taiwan následne navštívili aj ďalšie americké delegácie.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia, a to aj napriek tomu, že tento ostrov má vlastnú nezávislú vládu. Peking nedávno upozornil, že na Taiwane nebude tolerovať „separatistické aktivity“ a v nevyhnutnom prípade nevylúčil ani možnosť vojenského zásahu.
Politológ Sung uviedol, že Taiwanský prieliv vstupuje po nedávnych udalostiach do „nového normálu“, v ktorom sa čoraz menej dodržiava predchádzajúci súhlas o rešpektovaní vzájomných štátnych hraníc. To podľa jeho slov v praxi predstavuje väčší počet preletov čínskych bojových lietadiel cez stredovú líniu Taiwanského prielivu (neoficiálnu, avšak dosiaľ fakticky dodržiavanú hranicu medzi ostrovom a pevninou) a uskutočňovanie čínskych vojenských cvičení v teritoriálnych vodách Taiwanu či v ich tesnej blízkosti.
Aj napriek týmto skutočnostiam však podľa politológa austrálskej univerzity ozbrojený konflikt v Taiwanskom prielive v súčasnosti nehrozí. „Vojenský zásah dnes pre Peking nie je možnosťou. Hrozenie vojenským konfliktom je nástroj Pekingu na formovanie súčasného stavu v Taiwanskom prielive v jeho prospech,“ povedal Sung. Dodal, že Čína má len malú motiváciu uchýliť sa v dohľadnom čase k úplnému vojenskému konfliktu.
Jedným z najväčších spojencov Taiwanu sú Spojené štáty, ktoré tento ostrov podporujú aj napriek tomu, že s ním nemajú oficiálne diplomatické styky. Americké ministerstvo zahraničných vecí nedávno schválilo potencionálny predaj vojenského vybavenia v hodnotne 1,1 miliardy dolárov Taiwanu. Peking však Washington varoval pred „protiopatreniami“ v prípade, že by sa takýto predaj uskutočnil.
Sung sa domnieva, že odpoveď Číny na tento krok bude „rétorická“. Peking podľa jeho slov odsúdi potenciálny predaj amerických zbraní Taiwanu ako provokáciu a zasahovanie do záležitostí Taiwanského prielivu. Dodal, že Čína môže oznámiť aj zámer sankcionovať amerických dodávateľov zbraní, avšak v skutočnosti neurobí takmer nič.
Politológ Austrálskej národnej univerzity predpokladá, že obe strany sa budú riešeniu napätej situácie v Taiwanskom prielive vyhýbať a odďaľovať ho. Taiwanský prieliv pravdepodobne zostane „takticky nestabilný, no strategicky pevný“ pod podmienkou, že sa Tchaj-peju a Pekingu podarí pravidelne a priamo komunikovať, aby sa predišlo „nedorozumeniam a prehnaným reakciám“, uzavrel Sung.

Zistenia Litvy potvrdzujú podozrenia Poľska, že Rusko môže za podpaľačské útoky
Tvrdenia litovskej prokuratúry, že za podpaľačský útok na obchodný dom IKEA je zodpovedná ruská vojenská tajná služba GRU, sa zhodujú s podozreniami Poľska.

Britský kráľ Karol III. prijal kanadského premiéra Carneyho
Britský kráľ Karol III. v pondelok v Buckinghamskom paláci prijal nového kanadského premiéra Marka Carneyho.

Biely dom ku kauze Sochy slobody: Bez USA by Francúzi dnes hovorili po nemecky
Bez pomoci Spojených štátov v druhej svetovej vojne by Francúzi dnes hovorili po nemecky, reagovala odmietavo hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Putin bude s Trumpom hovoriť o aktuálnych otázkach, najmä o Ukrajine
Zoznam pripravených tém na telefonický rozhovor medzi Putinom a Trumpom zahŕňa aktuálne otázky, predovšetkým však urovnanie konfliktu na Ukrajine.

Británia: Súčasťou koalície ochotných by mohlo byť viac než 30 krajín
Britská vláda očakáva, že súčasťou tzv. koalície ochotných by mohlo byť viac než 30 krajín, ktoré nejakým spôsobom prispejú k dohľadu nad prípadným prímerím na Ukrajine vrátane nasadenia vlastných vojakov.