Toto je dôvod, prečo kráľovnú Alžbetu II. pochovali v rakve s olovenou vložkou

Pohreb britskej kráľovnej Alžbety II. sledovali milióny ľudí po celom svete. Rakvu s pozostatkami panovníčky niesli z Westminsterského paláca do Westminsterského opátstva a po štátnom pohrebe ju viezli okolo mnohých pamätihodností Londýna, pričom panovníčka nakoniec našla odpočinok vo windsorskej Kaplnke sv. Juraja. Aj napriek jej menšej postave bola rakva kráľovnej prekvapivo ťažká. Dôvodom je, že rovnako ako rakva princeznej Diany aj princa Philipa, aj tá jej mala olovenú vložku.

Prax ukladania zosnulých členov kráľovskej rodiny do rakiev vystlaných olovom je stará stovky rokov a rakva pre Alžbetu II. bola pripravená už 30 rokov. Po stáročia boli králi, kráľovné, princovia a princezné umiestňované do olovených rakiev, aby sa lepšie zachovali ich telá. Tradícia pochádza z čias, keď ešte neboli dostupné moderné metódy, ako je použitie formaldehydu. Ten bol objavený až v roku 1869.

Foto: TASR/AP/Jeff J Mitchell

O potrebe lepšie zakonzervovať pozostatky panovníka sa presvedčili aj poddaní prvého normandského kráľa Anglicka Viliama Dobyvateľa. Viliam I. utrpel zranenie počas ťaženia v Mantes-la-Jolie, keď mu sedlo prepichlo črevá. Keďže sa k väčšine svojej rodiny, vrátane svojho syna, s ktorým viedol vojnu, nesprával dobre, s jeho pohrebom otáľali. Po jeho smrti nechali jeho telo rozkladať na kamennej doske a čakali, kto sa k nemu prihlási.

Nakoniec telo vzal jeden rytier a previezol ho až 112 kilometrov do Caen. Pretože telo sa ďalej rozkladalo, postupne sa v ňom hromadil plyn. Po príchode do Caen požiar v meste zohrial mŕtvolu ešte viac a spôsobil expanziu plynu. V deň pohrebu sa už telo nezmestilo do sarkofágu. Napriek tomu sa o to pokúsili a v tom momente „opuchnuté vnútornosti praskli a neznesiteľný zápach zaútočil na nozdry okoloidúcich a celého davu,“ uviedol benediktínsky mních a kronikár Orderic Vitalis.

Členovia kráľovskej rodiny, ktorí skonali v nasledujúcich storočiach, mali dôstojnejší pohreb práve vďaka olovenej rakve. Tá dokázala ich telá zakonzervovať až o rok dlhšie, než je bežné v štandardných rakvách. Olovené rakvy spomaľujú rozklad tela tým, že neprepúšťajú dovnútra vlhkosť. Olovo sa nerozkladá a tak zostáva vzduchotesné, čím zabraňuje rozkladu tela, ale aj uvoľňovaniu pachov a plynov. Tento typ rakvy si po stáročia v Európe a v Spojenom kráľovstve mohli dovoliť len tí najbohatší. V súčasnosti je v Spojenom kráľovstve olovená vložka vyžadovaná pre všetky telá, ktoré majú byť pochované nad zemou.