Vlastníctvo domu či bytu prináša ľuďom menej šťastia, ako si myslia. Toto je dôvod

Aj keď si mnohí myslia, že kúpa vlastného bytu či domu je to najdôležitejšie pre ich život, v skutočnosti ich to neurobí tak šťastnými, ako predpokladajú. Vyplýva to zo štúdie švajčiarskych ekonómov, ktorí skúmali účinky kúpy domu na životnú spokojnosť. Ako sa ukázalo, pozitívny vplyv na šťastie netrval tak dlho, ako ľudia očakávali.

Veľký dvor, viac priestoru alebo obdiv od rodiny a priateľov - dôvody pre vlastníctvo domu sa môžu líšiť. Cieľ je však rovnaký. V konečnom dôsledku je to určené ako investícia do šťastia. Alois Stutzer a Reto Odermatt z Obchodnej a ekonomickej fakulty Bazilejskej univerzity skúmali, či ľuďom po kúpe nehnuteľnosti skutočne stúpol pocit šťastia. Výsledky výskumu boli publikované v časopise Journal of Happiness Studies.

Autori vyhodnotili vyjadrenia viac ako 800 budúcich majiteľov domov v Nemecku. Údaje obsahovali informácie o očakávanej a skutočnej životnej spokojnosti ľudí. Na stupnici od 0 do 10 mali respondenti zhodnotiť svoju súčasnú úroveň šťastia a predpovedať, ako sa bude vyvíjať ich šťastie o päť rokov. Výsledky ukázali, že vlastníctvo domu v skutočnosti vedie k zvýšenému šťastiu, ale nie do takej miery, akú predpovedali samotní budúci majitelia domov.

Nafúknutý optimizmus

Načasovanie otázok o budúcej životnej spokojnosti bolo zvolené tak, aby už účastníci mali povedomie o tom, ako budú vyzerať ich nové domovy. Bolo to tri mesiace pred a až rok po presťahovaní. To zaistilo, že účastníci budú mať konkrétne predstavy o tom, aké budú ich nové domovy, no adaptačný efekt sa ešte neprejaví.

„Adaptácia má relativizujúci vplyv na životnú spokojnosť. Ľudia to vo všeobecnosti očakávajú, ale podceňujú,“ poznamenáva autor štúdie Reto Odermatt. "Na druhú stranu, keď predpovedajú budúcu životnú spokojnosť po presťahovaní sa do vlastných domovov, zdá sa, že ľudia úplne ignorujú adaptáciu." V súlade s tým účastníci precenili pridanú hodnotu vlastníctva domu.

Medzi účastníkmi však boli rozdiely: „Ukázalo sa, že najmä statusovo orientovaní ľudia, pre ktorých boli dôležité najmä peniaze a úspech, precenili nárast životnej spokojnosti, ktorý im kúpa bývania poskytne. Na druhej strane vnútorne orientovaní ľudia, pre ktorých sú rodina a priatelia porovnateľne dôležitejší, až tak nie,“ poznamenal výskumník.

To podčiarkuje skutočnosť, že ľudia sa pri rozhodovaní nemusia nevyhnutne riadiť vlastnými preferenciami, ale skôr svojimi, niekedy skreslenými, presvedčeniami o svojich preferenciách. Tieto presvedčenia môžu byť ovplyvnené vonkajšími faktormi, ako je socializácia, rodičia alebo hodnoty sprostredkované v reklamách.

Často nevieme, čo je pre nás dobré

„V ekonomike vo všeobecnosti predpokladáme spotrebiteľskú suverenitu. Inými slovami, že vieme, čo je pre nás dobré,” uviedol Odermatt. Táto štúdia však ukazuje, že ľudia môžu nesprávne odhadnúť faktor šťastia ich rozhodnutia, a tak nekonajú vo vlastnom najlepšom záujme.

Ak chcete bojovať proti tejto tendencii, mali by ste preskúmať svoje hodnoty, najmä pred prijatím zásadných rozhodnutí. „Materiálne hodnoty bývajú nadhodnotené a často vedú k nesprávnym prognózam. Vnútorné hodnoty sa preto zdajú byť lepším kompasom pri hľadaní životného šťastia ako vonkajšie hodnoty,“ uzatvára ekonóm.