Slovensko je jednou z krajín eurozóny s najsilnejším rastom

V druhom štvrťroku zaznamenalo niekoľko krajín v určitých oblastiach výrazný rast, pričom v iných sa klesajúci trend aspoň výrazne spomalil.

Ako ďalej vyplynulo z prieskumu GfK o spotrebiteľskej klíme v Európe, Slovensko bolo vlani jednou z národných ekonomík, ktoré v eurozóne zaznamenali najsilnejší rast. Avšak v druhom štvrťroku tohto roka hrubý domáci produkt stúpol podľa GfK len o 0,3 % v porovnaní s prvým štvrťrokom 2013 a o 0,8 % v porovnaní s rovnakým štvrťrokom v minulom roku.

Achillovou pätou Slovenska je domáca ekonomika

Domáca ekonomika ostane podľa GfK achillovou pätou slovenskej ekonomiky, pričom zlepšenie hrubého domáceho produktu sa opäť pripíše takmer výlučne exportu. Vzťahy v medzinárodnom obchode sú silne závislé od EÚ.

Takmer dve tretiny celkového importu krajiny sú od členov EÚ a viac ako 80 % exportu ide na európsky trh. V tomto rozložení sa od začiatku dlhovej krízy zmenilo podľa GfK veľmi málo.

Kľúčovým predajným trhom je už tradične Nemecko. Ak bude nemecká ekonomika pri dosahovaní udržateľnej obnovy úspešná, bude to mať do konca roku pozitívny vplyv aj na slovenskú ekonomiku.

V lete EÚ zaregistrovala podľa GfK prvý marginálny pokles celkového počtu nezamestnaných. Miera nezamestnanosti je však naďalej okolo 11 % a skutočný zvrat trendu na trhu práce preto zatiaľ nie je na obzore.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa na Slovensku neočakáva, že domáci dopyt poskytne v tomto roku stimuly.

Výška nezamestnanosti u nás je vážna

Následkom klesajúcich reálnych príjmov a vysokej nezamestnanosti sa podľa GfK neočakáva, že by súkromná spotreba stimulovala rast. Z hľadiska súčasných tlakov na rozpočet škrtá výdavky aj štát.

V súčasnosti dosahuje nezamestnanosť na Slovensku 14 % a je to najvyššia hodnota v strednej a východnej Európe. Situácia na trhu práce sa dá označiť podľa GfK za vážnu. Experti predpovedajú, že výrazný pokles sa začne až v roku 2015.

Tak ako v mnohých iných krajinách sa podľa GfK aj na Slovensku počas ekonomickej krízy zadlženosť štátu dramaticky zvýšila. Nová zadlženosť bola v roku 2009 aj 2010 okolo 8 % a v rokoch 2011 a 2012 klesla na približne 5 %. Európska komisia predpovedá, že tento rok bude na úrovni 3 %.

Vláda sa primárne sústreďuje na zvýšenie príjmov, ktoré negatívne ovplyvňujú investičnú klímu v krajine. Upustilo sa podľa GfK od úspešného konceptu rovnej dane a zaviedla sa druhá daňová sadzba pre ľudí s vyššími príjmami a daň zo zisku spoločností sa zvýšila z 19 na 23 %. Balíček fiškálnych opatrení dopĺňajú vyššie bankové odvody, vyššia mimoriadna daň pre spoločnosti v regulovaných priemyselných odvetviach a vyššie príspevky do sociálneho zabezpečenia.