Revízia výdavkov odhalila medzery: V zdravotníctve je možné ušetriť milióny

Potrebné je efektívnejšie využívanie liekov či riešenie počtu a cien diagnostických vyšetrení. Celkový potenciál úspor do roku 2030 predstavuje 483 miliónov eur. Vyplýva to z aktuálnej revízie výdavkov na zdravotníctvo Inštitútu zdravotných analýz (IZA) a Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR.

Najväčšiu časť tvoria podľa revízie úspory na neefektívnom užívaní liekov. „Novelou zákona o liekoch sa odomykajú mechanizmy, ktoré umožnia na niektorých liekoch ušetriť, napríklad jednoduchším vstupom generík a biosimilárov,“ ozrejmil riaditeľ IZA Matej Mišík. Pomôcť by podľa neho mala tiež úprava preplácania liekov na výnimku.

Úspory sa dajú dosiahnuť aj v oblasti spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, kde je podľa revízie dôležité referencovanie cien a počtov diagnostických vyšetrení so zahraničím. Ceny za poskytovanie magnetickej rezonancie a počítačovej tomografie sú v priemere vyššie ako v Česku a slovenskí pacienti absolvujú takmer o tretinu viac týchto vyšetrení ako v krajinách V3. Autori revízie vidia ako jeden z dôvodov duplicitné a opakované vyšetrenia.

Potrebné je tiež zefektívnenie činnosti štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Najmä na strane cenotvorby výkonov, vyvážením jednotkovej sadzby v ústavnej zdravotnej starostlivosti na priemernú úroveň ostatných zdravotných poisťovní či rozšírením centrálneho obstarávania liekov,“ uvádza sa v dokumente.

Potenciál úspor vzniká aj v oblasti špecializovanej ambulantnej starostlivosti znížením počtu návštev. „Je však spojený s implementáciou hodnotových opatrení na podporu všeobecnej ambulantnej starostlivosti,“ píše sa v revízii.

Realizácia úsporných opatrení nadväzuje podľa Mišíka aj na plnenie systémových a hodnotových opatrení. „Mnohé opatrenia majú dlhší nábeh a vyžadujú komplikované legislatívne zmeny. Nie sú to peniaze, ktoré sa dajú ľahko zodvihnúť zo zeme,“ podotkol.

Usporené peniaze by mali ísť na prioritné oblasti v zdravotníctve ako podporu inovatívnej liečby či všeobecnej ambulantnej starostlivosti, mzdy zdravotníkov či kultiváciu DRG systému. „Návrh opatrení je len štartovacou čiarou, dôležitejšie bude ich úspešné zavedenie do praxe. Dúfam, že sa zdroje podarí presmerovať tak, aby sa zdravotníctvo posunulo k lepším výsledkom,“ dodal riaditeľ ÚHP Štefan Kišš.