​Toto sa o nich doteraz nevedelo: Dlhodobé užívanie týchto liekov vedie k ochoreniam srdca

Lieky, ktoré sa užívajú na liečbu ochorení ako obsesívno-kompulzívna porucha, posttraumatická stresová porucha, úzkosť či depresia, majú na svedomí zdravie srdca miliónov pacientov. Reč je o antidepresívach, ktoré podľa najnovších zistení pri dlhodobom užívaní zvyšujú riziko srdcových ochorení.

Bristolskí vedci upozorňujú na „závažnú spojitosť“ medzi užívaním antidepresív po dobu najmenej 10 rokov a zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení a úmrtiami s nimi súvisiacimi.

Napriek hrozivo vyzerajúcim zisteniam lekári odporúčajú pacientom, aby lieky užívali aj naďalej. Ich výskum totiž jednoznačne nevyvrátil hypotézu, že za vznikom závažných ochorení srdca stojí samotná depresia.

Výskum sa zameral na negatívne účinky ôsmich druhov antidepresív, vrátane inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI) citalopram, sertralín, fluoxetín a paroxetín. K ďalším skúmaným liečivám patrí mirtazapín, venlafaxín, duloxetín a trazodón.

Účinky liekov overovali na vyše 200 tisíc britských pacientoch vo veku 40 až 69 rokov.

Na liečbu vyššie uvedených psychických porúch sa najčastejšie predpisujú inhibítory spätného vychytávania serotonínu. Pacienti z kontrolnej vzorky, ktorí užívali tieto lieky po dobu 10 rokov, po testovaní čelili o 34 percent vyššiemu riziku srdcových ochorení v porovnaní s ľuďmi, ktorí neužívali antidepresíva. Okrem toho u nich zistili až 73-percentné riziko úmrtia zo všetkých príčin.

Pacientom, ktorí počas desiatich rokov užívali lieky z druhej kategórie antidepresív, podľa výsledkov testovania hrozí asi dvojnásobné riziko srdcových ochorení a úmrtia zo všetkých príčin.

„Antidepresíva, a to najmä SSRI, sú z krátkodobého hľadiska pomerne bezpečné, ale ich dlhodobé užívanie môže vyvolať negatívne účinky,“ uvádzajú vedci v štúdii, ktorá bola publikovaná na stránkach The British Journal of Psychiatry Open. Zároveň dodávajú, že lekári za posledných 20 rokov predpisujú tieto lieky čoraz častejšie, pričom vo väčšine prípadov ide o opakované predpisy pacientom, ktorí sa nimi liečia dlhodobo.

Vedúci autor štúdie Narinder Bansal upozorňuje, že pacienti by nemali náhle a svojvoľne pristúpiť k vysadeniu akýchkoľvek liekov, ale by všetky zmeny mali najprv konzultovať s lekárom.

Bansal zdôrazňuje, že výsledky sú napriek zreteľným číslam pomerne nejasné, pretože pri riziku srdcovo-cievnych ochorení treba brať do úvahy aj závažnosť depresie a iných psychických porúch.

„Mnohí pacienti, ktorí užívajú lieky ako mirtazapín, venlafaxín, duloxetín a trazodón môžu trpieť závažnejšou formou depresie. Preto je ťažké oddeliť účinky tohto ochorenia od účinkov liekov,“ podotýka Bansal.