Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získal švédsky genetik

Cenu získal "za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominidov a ľudskej evolúcie".

Svante Pääbo sekvenoval genóm neandertálca a objavil dovtedy neznámeho hominida denisovana. Zistil tiež, že prenos génov nastal asi pred 70.000 rokmi po migrácii z Afriky z dnes vyhynutých hominidov na Homo sapiens. „Odhalením genetických rozdielov, ktoré odlišujú všetkých žijúcich ľudí od vyhynutých hominidov, jeho objavy poskytujú základ pre skúmanie toho, čo nás robí jedinečnými ľuďmi,“ uviedol Nobelov výbor.

„Tento starodávny tok génov k súčasným ľuďom má dnes fyziologický význam, napríklad ovplyvňuje to, ako náš imunitný systém reaguje na infekcie,“ priblížil Nobelov výbor.

Dnes 67-ročný Pääbo si prevezme ocenenie od švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva na slávnostnom ceremoniáli v Štokholme 10. decembra, na výročie smrti Alfreda Nobela v roku 1896. Udelenie ceny je spojené s finančnou odmenou desať miliónov švédskych korún (zhruba 984.800 eur).

Minulý rok cenu za medicínu získala americká dvojica David Julius a Ardem Patapoutian za objavy receptorov pre teplotu a dotyk, ktoré sa použili na vývoj liečby širokého spektra chorôb a stavov vrátane chronickej bolesti.

Od roku 1901 sa Nobelova cena udeľuje v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier. Od roku 1968 sa udeľuje aj cena za ekonómiu, ktorá však technicky nie je Nobelovou cenou.

Meno nositeľa či nositeľky Nobelovej ceny za fyziku oznámia v utorok. V stredu bude nasledovať cena za chémiu, vo štvrtok za literatúru a v piatok cena za mier. Ako poslední budú známi nositelia alebo nositeľky Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, ktorých oznámia v pondelok 10. októbra.