Obhajcovia spochybňujú obžalobu na svojich klientov v kauze Mýtnik

Vyjadreniami obhajcov k obžalobe pokračuje v utorok na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) proces v kauze Mýtnik. Podozreniam z ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti čelí v tejto kauze šesť osôb. Medzi nimi aj podnikateľ Jozef Brhel, jeho syn Jozef Brhel mladší či bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc.

V poradí piaty obhajca Jozefa Brhela Roman Kerak kritizoval obžalobu, ktorá podľa neho skutkovo a právne nevymedzuje, v čom má spočívať trestnosť konania klienta. Upozornil tiež na zlý zdravotný stav Brhela po minuloročnom zadržaní, ktorý mu neumožňoval zúčastniť sa na všetkých procesných úkonoch. Malo tým dôjsť k porušeniu práva na obhajobu. Ďalší štyria advokáti už v pondelok (10. 10.) spochybnili obžalobu, ktorá je podľa nich nedôvodná, nesedia v nej fakty, čísla, sumy, nevedia, čoho sa ich klient mal dopustiť a ten sa tak nemôže efektívne brániť. Brhel, ako aj jeho syn popierajú spáchanie skutkov a sú pripravení aktívne sa brániť.

Ako tvrdí Robert Kaliňák, obhajca Radka Kuruca, ktorého vinia z prijímania úplatku, každý z obhajcov obžalovaných sa počas prípravného konania stretol s flagrantným porušovaním práv na obhajobu a Trestného poriadku. Podľa neho boli v prípravnom konaní ignorované všetky návrhy obhajoby na nové dôkazy, ktoré potvrdzovali nevinu klientov. „Skutok sa nielenže nestal, ale tak, ako je napísaný v obžalobe, nie je prijímaním úplatku,“ dodal Kaliňák. Prípad je podľa neho postavený len na tzv. kajúcnikoch.

Šesť osôb čelí obžalobe z piatich skutkov. Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v jednom prípade ide o porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, v ďalšom skutku ide o legalizáciu príjmu z trestnej činnosti a v zostávajúcich troch o zločin prijímania úplatku. Okrem vyššie spomínanej trojice čelia obžalobe aj podnikateľ Martin Bahleda, Milan Grega a Miroslav Slahučka.

„Predmetom obžaloby je obstaranie majetku zo strany štátu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom nakladanie so štátnymi prostriedkami malo byť súčasne neefektívne a nehospodárne. Na toto konanie mala nadväzovať legalizačná schéma, ktorej účelom malo byť nesprehľadnenie finančných tokov prostredníctvom zahraničných entít,“ tvrdí ÚŠP.

Podľa prokurátora ÚŠP Ondreja Repu v jednom zo skutkov bola na základe vyšetrovania ustálená škoda prevyšujúca sumu 45 miliónov eur. Najprísnejšia trestná sadzba je 12 až 20 rokov.