Rekordy, ktoré čakajú len na pokorenie: 3 kozmické „NAJ“, ktoré vám ukážu, že žijeme v kľudnej časti

Či už ide o zúrivé chemické reakcie, alebo bizarné objekty, ktoré by vlastne ani nemali existovať, no pritom sa pozeráme priamo na ne. Počas mnohých rokov pozorovaní astronómovia objavili niekoľko objektov, ktoré držia prívlastok „naj“. Nižšie sa môžete pozrieť na niekoľko kozmických rekordmanov.

Najstaršia a najvzdialenejšia galaxia

Začnime s relatívne nedávnym objavom. Štart Webbovho vesmírneho ďalekohľadu znamenal dôležitý míľnik v oblasti vesmírneho prieskumu a odvtedy teleskop prekonával aj tie najdivokejšie predstavy vedcov. Odhalenie oxidu uhličitého v atmosfére vzdialenej exoplanéty, ale aj nová perspektíva na planéty Slnečnej sústavy. To všetko možno pripísať najvýkonnejšiemu vesmírnemu teleskopu, aký vo vesmíre máme.

V júli tohto roku sa Webbu podaril ďalší prelomový objav. Zachytil galaxiu GLASS-z13, ktorá mohla podľa teórie vedcov vzniknúť v dobe, kedy mal vesmír len 329-miliónov rokov. Inými slovami povedané, ide o sľubného kandidáta na najmladšiu objavenú galaxiu. Spolu s ňou vedci objavili aj dve ďalšie, GLASS-z11 a GN-z11, rovnako spadajúce do kategórie prvých galaxií, aké vo vesmíre vznikli. Vďaka tomu, ako podobné pozorovania vesmíru fungujú je galaxia GLASS-z13 nielen najstaršou, ale aj najvzdialenejšou galaxiou vo vesmíre.

Najmasívnejšia čierna diera

V jadre väčšiny galaxií, vrátane našej Mliečnej dráhy, leží supermasívna čierna diera. Vo svojej podstate ide o čierne diery v tradičnom zmysle slova, až na ich hmotnosť, pohybujúcu sa v miliónoch až miliardách hmotností Slnka. Supermasívna čierna diera v jadre našej galaxie má hmotnosť približne 4-miliardy Sĺnk, no bledne v porovnaní s najmasívnejšou čiernou dierou, akú astronómovia objavili. Jej meno je Tonantzintla 618, skrátene TON 618 a svojou hmotnosťou sa rovná 66-miliardám Sĺnk.

Pre lepšiu predstavu o rozmeroch tejto beštie, hmotnosť supermasívnej čiernej diery TON 618 je väčšia, ako hmotnosť všetkých hviezd v Mliečnej dráhe. Priemer horizontu udalostí tejto čiernej diery je 11-krát väčší, než priemer celej Slnečnej sústavy.

Najrýchlejšia obežná dráha

Ostaňme ešte chvíľu pri čiernych dierach. Vyššie sme naznačili, že v jadre väčšiny galaxií leží supermasívna čierna diera, jeden z najbizarnejších objektov, aký veda pozná. Je všeobecne známe, že čo spadne do čiernej diery, to sa už nikdy nedostane na povrch, no okrem toho sa správajú ako ostatné kozmické objekty v tom zmysle, že okolo nich dokážu hviezdy obiehať.

Tieto hviezdy sú však uväznené v chaotickom tanci, ktorý sa skončí buď v útrobách čiernej diery, alebo vystrelením hviezdy naprieč vesmírom. V srdci Mliečnej dráhy sa jedna z takýchto hviezd nachádza a jej označenie je S4716. Supermasívnu čiernu dieru v jadre galaxie obehne za štyri roky a v najnižšom bode orbity sa nachádza od tmavej priepasti „len“ 15-miliárd kilometrov. V júli tohto roku bola obežná dráha hviezdy najkratšia v histórií. Čiernu dieru obieha rýchlosťou až 8-tisíc kilometrov za sekundu.

Toto je len niekoľko kozmických rekordmanov, na ktorých počas svojich výskumov vedci natrafili. S príchodom Webbovho vesmírneho teleskopu a teleskopu ELT (pozn. redakcie: Extremely Large Telescope), tieto rekordy pravdepodobne padnú. Vedci sú presvedčení, že vesmír ukrýva ešte extrémnejšie a bizarnejšie rekordy, ktoré čakajú len na to, kedy si ich všimneme.