Ľudia s týmito vlastnosťami najčastejšie veria hoaxom, nepresvedčia ich ani fakty

Niektorí ľudia veria falošným správam alebo hoaxom, aj keď im ukážete jasné vedecké fakty, ktoré ich vyvracajú. Psychológ Jan Philipp Rudloff chcel zistiť, prečo je to tak a spolu s profesorom Markusom Appelom uskutočnil experiment, ktorého výsledky boli publikované v akademickom žurnále Journal of Applied Research in Memory and Cognition.

Konfrontovali viac ako 600 jednotlivcov z USA s rôznymi krátkymi titulkami, ako napríklad „Trumpove prvé 3 roky vytvorili o 1,5 milióna menej pracovných miest ako Obamove posledné 3“. Účastníci boli požiadaní, aby posúdili správnosť týchto vyhlásení.

Následne vyplnili obsiahly dotazník. Účastníci boli okrem iného požiadaní, aby uviedli, do akej miery veria svojim pocitom pri hodnotení presnosti informácií, aké dôležité sú pre nich spoľahlivé dôkazy a nakoľko predpokladajú, že si politici, vedci a médiá „vymýšľajú“ fakty podľa svojich záujmov.

„Tieto aspekty sumarizujeme ako ‚epistemické presvedčenia‘,“ vysvetľuje Rudloff – epistéma pochádza z gréčtiny a znamená „poznávanie“ alebo „poznanie“.

Dotazník okrem toho hodnotil, aké dôležité pre účastníkov bolo, aby presadzovali svoje záujmy (aj na úkor ostatných ľudí). Táto vlastnosť sa nazýva aj „temný faktor osobnosti“. Považuje sa za jadro rôznych temných osobnostných čŕt ako narcizmus, psychopatia či machiavelizmus.

„Každý je do určitej miery sebecký,“ vysvetľuje Rudloff. "Je však problematické, keď sa ľudia sústredia na svoje vlastné blaho tak silno, že záujmy ich blížnych už nehrajú žiadnu rolu."

Ľudia s temnými osobnostnými črtami ohýbajú realitu podľa vlastného prospechu

Štúdia ukázala, že čím menej účastníci verili v existenciu faktov, tým ťažšie bolo pre nich rozlíšiť pravdivé tvrdenia od nepravdivých. Okrem toho došlo k druhému zisteniu: čím silnejší bol „temný faktor osobnosti“ účastníkov, t. j. čím výraznejší bol ich vlastný záujem na úkor iných, tým viac pochybovali, že existuje rozdiel medzi vedeckými poznatkami a názormi.

„Mohli by ste nazvať ich presvedčenie post-faktické; veria len tomu, čo sa im zdá pravdivé,“ zdôrazňuje Jan Philipp Rudloff. Preto je pre nich ťažké rozlíšiť pravdivé tvrdenia od nepravdivých, takže obzvlášť často veria, že falošné správy sú pravdivé. Ako vysvetlil Rudloff:

„Ľudia s temnými osobnostnými črtami ohýbajú realitu podľa svojich predstáv. Napríklad: Nenosím rúško, pretože koronavírus aj tak vymysleli médiá. Ohýbanie faktov na základe sebeckých motívov funguje obzvlášť dobre, keď sú ľudia presvedčení, že aj tak neexistujú žiadne nezávislé vedecké fakty."

V ďalšej štúdii zverejnenej na jar v roku 2022 už Rudloff a Appel spolu s Fabianom Hutmacherom dokázali, že ľudia s temnými osobnostnými črtami s väčšou pravdepodobnosťou súhlasia s konšpiračnými teóriami o COVID-19 počas pandémie.

Rudloff však zdôrazňuje, že v žiadnom prípade to nie je len táto skupina, ktorá je náchylná na konšpiračné teórie a falošné správy: „Rozhodujúcim faktorom sú epistemické presvedčenia. Ľudia, ktorí neveria v silu pádnych dôkazov a argumentov, sa nenechajú ovplyvniť ani tým najpôsobivejším overovaním faktov - bez ohľadu na ich iné osobnostné črty."

Epistemické presvedčenia sa rozvíjajú v mladom veku

V psychológii sa predpokladá, že epistemické presvedčenia sa vyvíjajú a upevňujú počas detstva a dospievania. Pre malé deti v mnohých otázkach existuje len čierna alebo biela: myšlienka je dobrá alebo zlá, tvrdenie je pravdivé alebo nepravdivé. Neskôr sa naučia rozlišovať, že to či má niekto rád rockovú hudbu alebo popové piesne, už je vecou vkusu. Počas tohto obdobia majú tendenciu vnímať rôzne názory ako rovnocenné – dokonca aj v takých veciach, ako je zmena klímy spôsobená ľuďmi. Ako uviedol Rudloff:

"V najlepšom prípade sa v určitom okamihu naučíme hodnotiť rôzne pozície. Napríklad: áno, existujú rôzne názory, ale niektoré sú viac podložené dôkazmi ako iné. Zdá sa však, že nie každý urobí tento krok. V situáciách, ako je zmena klímy alebo COVID-19, kde je rozhodujúce racionálne posúdenie argumentov, môže mať tento deficit vážne následky.“