Slovensko sa na celosvetových emisiách oxidu uhličitého podieľa menej ako 0,1 percenta

Koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére Zeme je pomerne rovnomerne rozložená v celej atmosfére, ak sa berie jednotka ppm, čo sú objemové častice CO2 na milión objemových častíc vzduchu. „Prirodzený ročný kolobeh uhlíka medzi atmosférou a biosférou je asi 210 miliárd ton,“ povedal Lapin.

Do tohto kolobehu prispieva človek emisiami fosílneho uhlíka a uhlíka z pôdy po zlikvidovaných lesoch. Táto emisia predstavuje podľa Lapina teraz asi 11 miliárd ton, čo je v prepočítaní na oxid uhličitý asi 40 miliárd ton. Časť z tohto CO2, ktorý vypustí človek, pohltí oceán. Zvyšok zostáva v atmosfére 50 až 200 rokov. V posledných rokoch zrejme dochádza aj k emisiám oxidu uhličitého a metánu spod topiaceho sa permafrostu. „Preto koncentrácia CO2 v atmosfére Zeme takmer kontinuálne rastie a zvýšila sa z prirodzených 280 ppm (pred rokom 1800) na takmer 420 ppm v roku 2022,“ podotkol klimatológ.

Tvrdí, že v rozvinutých krajinách emisie oxidu uhličitého pomaly klesajú. V rozvojových krajinách však rýchlo rastú, čím sa rýchlo zvyšuje aj koncentrácia CO2 v atmosfére. „Na to, aby začala koncentrácia CO2 v atmosfére Zeme významnejšie klesať, by sme museli znížiť celosvetovú emisiu fosílneho CO2 na nulu, čo je nesplniteľná úloha najmenej do roku 2060,“ skonštatoval klimatológ.

Terajšie emisie fosílneho uhlíka do atmosféry Zeme dosahujú na celom svete za rok asi 10 miliárd ton. Emisie uhlíka z pôdy sú za rok asi jeden až 1,5 miliardy ton. Fosílny uhlík sa uvoľňuje do atmosféry Zeme z využívania uhlia, ropy, zemného plynu a z výroby cementu. „Ide predovšetkým o oxid uhličitý, malé množstvo z toho je metán, ktorý je ale 30-krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2,“ poznamenal Lapin. Metán vzniká a uvoľňuje sa do atmosféry Zeme aj pri chove hovädzieho dobytka, pri pestovaní ryže, narábaní s odpadom a niektorých iných ľudských činnostiach.