Najvýkonnejší vesmírny teleskop zachytil niečo zvláštne: Nevedia si to vysvetliť ani astronómovia!

Vedecký tím z University of Sydney ale tvrdí, že o žiadnu mimozemskú „megaštruktúru“ v tomto prípade nejde. Zvláštnemu objektu sa venovali už viac ako 20 rokov a hoci ich vysvetlenie neobráti spoločnosť hore nohami, prináša naozaj zaujímavú odpoveď.

Kozmická záhada

Objekt na obrázku sa nazýva WR140, čo je skratka pre Wolf-Rayetovu hviezdu, jeden z najextrémnejších typov hviezd, aký môžeme vo vesmíre nájsť. Charakterizovať by sme ju mohli ako hviezdu s mimoriadne silným hviezdnym vetrom. V Mliečnej dráhe poznáme len 150 hviezd tohto typu. Niekedy môžu hviezdy tohto typu vylúčiť o vesmíru oblak prachu, niekoľko stoviek násobne väčší než celá naša Slnečná sústava.

Každá hviezda produkuje vietor, no ako vysvetľujú vedci z univerzity v meste Sydney, Wolf-Rayetove hviezdy sú rodičmi vesmírnych hurikánov.

„Hviezda WR140 funguje ako hodinky. Každých osem rokov vylúči prstenec hmoty a ten následne nafúknu ako balón hviezdne vetry. Osem rokov neskôr sa objaví ďalší prstenec a ten sa opäť nafukuje,“ vysvetľuje profesor Peter Tuthill z Astronomického inštitútu univerzity.

WR140 sa nachádza v binárnej sústave, teda má ešte jedného spoločníka. Prstence vznikajú v momente, keď sa hviezdy k sebe priblížia a nastane nejaká interakcia. Dokopy vedci pozorovali 17 prstencov. Predpokladá sa, že Wolf-Rayetova hviezda obieha okolo obrovského modrého nadobra. Tieto hviezdy sú mimoriadne horúce, no žijú veľmi krátko.

Hviezdy okolo seba obiehajú po eliptickej orbite, teda v určité obdobie sa nachádzajú bližšie, inokedy zas ďalej. Preto tvorba prachu neprebieha vkuse, ale objavuje sa a mizne v súlade s pohybom hviezd. Autori štúdie vytvorili simuláciu, ktorá perfektne vysvetľuje záhadný záber, ktorý sa Webbovmu vesmírnemu teleskopu podarilo zachytiť.

Zároveň je model prvým, ktorému sa podarilo zachytiť ako svetlo tlačí do hmoty a posúva ju ďalej.

„Je známe, že svetlo má istú zotrvačnosť. Na materiál môže tlačiť takzvaným radiačným tlakom,“ tvrdí Tuthill.

Zotrvačnosť svetla

Astronómovia často vidia až výsledok tohto tlaku. Predstavuje ho hmota, ktorá letí vesmírom vysokou rýchlosťou. Nikdy však neobjavili tento jav priamo pri čine. Nie je to jednoduchá úloha, vysvetľujú autori štúdie. Radiačný tlak so vzdialenosťou slabne a pomerne rýchlo hmotu ovládnu iné sily. Na to, aby mohli tlak svetla vedci zaznamenať, musí sa materiál nachádzať mimoriadne blízko agresívnej hviezdy. Wolf-Rayetova hviezda je presne tým typom.

Pozorovaný prach vzniká na hranici, kde sa stretáva hviezdny vietor oboch hviezd. Keďže hviezdy okolo seba obiehajú, prach začína rotovať tiež. Prach tlačí von aj hviezdny vietor.

Simulácia, ktorú vedci vytvorili perfektne sadla na dáta, zachytené Webbovým vesmírnym teleskopom. Autori štúdie sú výsledkami naozaj prekvapení. Ako tvrdia, nečakali že sa im toto divadlo podarí zachytiť v priamom prenose. Webbov vesmírny ďalekohľad aj naďalej sleduje WR140. Astronómovia dúfajú, že teleskop v budúcnosti prinesie viac cenných informácií. Objav zároveň otvára nové dvere do študovania Wolf-Rayetových hviezd a ich vplyvu na vesmír v bezprostrednej blízkosti.