Poslanci Smeru zamietli prísnejšie majetkové priznania

Vládny Smer-SD v stredu zamietol novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, podľa ktorej mali verejní funkcionári podávať podrobnejšie a prísnejšie majetkové priznania.

Poslanci všetkých opozičných strán v novele navrhovali, aby majetkové priznania podával širší okruh verejných funkcionárov, pretože dnes sa netýka funkcionárov v regulačných úradoch alebo v štátnych podnikoch, ktoré patria pod Fond národného majetku.

Priznania by tak po novom mali podávať napríklad aj vedúci Kancelárie prezidenta či NR SR, šéf vojenského spravodajstva či prezident policajného zboru. Opoziční poslanci chceli novelou dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy, nielen vybrané a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku.

Majetkové priznania mali byť podrobnejšie. Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda napríklad nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku.
Mali sa oznamovať súkromné dary

Zmenou v porovnaní s terajším stavom malo byť aj priznávanie požičaných vecí.

Verejní funkcionári by zároveň museli oznamovať súkromné dary presahujúce 4000 eur, čo doteraz zákon nereguloval. Lehota na zasielanie majetkových priznaní sa mala zmeniť z 31. marca na 30. apríla.

Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť proti verejným funkcionárom.

Doteraz totiž podľa opozície dochádzalo k neodôvodneným zastaveniam konania. Podľa návrhu sa mohla proti zastaveniu konania odvolať tretina členov orgánu, ktorý viedol konanie.
Návrh pripravovali od minulej jesene

Smer-SD spolu s opozíciou pripravovali návrh novej legislatívy od minulej jesene. Právnu normu opozícia do NR SR predložila v podobe, s ktorou podľa Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS) pôvodne súhlasil aj predseda parlamentu Pavol Paška.

Vládny Smer-SD časom prestal podporovať zmeny v podávaní majetkových priznaní, Paška podľa Beblavého nikdy nevysvetlil zmenu postoja. „Chceme Smeru ukázať, že tento zákon chceme. Ak zákon neprejde, opäť bude hodnota majetkových priznaní blízka nule,“ vyhlásil Beblavý.

Poslanec KDH Alojz Přidal považuje opozičný návrh za dobrý, pretože umožní kontrolovať nárast majetku politikov. „Kto ho získal čestným spôsobom, obávať sa nemusí,“ vyhlásil.
Návrh OĽaNO o práve na dobrú správu vecí verejných neprešiel

Rozšíriť katalóg politických ústavných práv o právo na dobrú správu vecí verejných sa nepodarilo poslancom za OĽaNO Igorovi Hraškovi a Miroslavovi Kadúcovi.

Parlament neschválil ich novelu ústavného zákona, v ktorej to navrhovali. "Pojem ´dobrá správa´ je súhrnom zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy," vysvetľovali poslanci obyčajných ľudí.

Navrhované Právo na dobrú správu vecí verejných podľa Hraška a Viskupiča vychádza z ustanovení článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

Obsahuje zachované tri základné princípy – nestrannosť, spravodlivosť a primeranosť. V zmysle princípu nestrannosti by mali orgány verejnej moci konať objektívne, nezaujato a zároveň by mali dohliadať, aby jednotliví činitelia orgánov verejnej moci vykonávali svoje povinnosti rovnako nestranne, bez ohľadu na ich vlastné osobné presvedčenie a záujmy.

Princíp spravodlivosti znamená v tomto kontexte predovšetkým právo na spravodlivý proces zahŕňajúci právo priamo dotknutej osoby byť účastníkom postupu, v ktorom sa vydáva akt vykonávateľa verejnej správy. Zmyslom tretieho atribútu je primeranosť, ktorá zabezpečuje hlavne rýchlosť a efektívnosť konania.